web analytics

Osobný blog

Každý chce vaše dobro. Nedajte si ho vziať!

Kedysi nám ponúkali časopisy

Autor: admin - aug• 15•2023

Tento týždeň som dva razy navštívil budovy, kde som si spomenul, aké to bolo kedysi oproti dnešku. Ako moderné technológie skrátili vzdialenosti a pritom dostali ľudí ďalej od seba. Neveríte? Tak sa pozrite okolo seba.

Zašiel som sa dať ostrihať. Letný strih do týchto horúčav má nesporné výhody. Nie len, že sa človek menej potí, krátke vlasy nevolajú po hrebeni. Či už si ich umyjem alebo len tak ráno vstanem, letný strih je hotový aj bez zdĺhavej úpravy.

V kaderníctve som musel chvíľu čakať. Drgol som do paličky staršej panej a po ospravedlnení sme plynule nadviazali rozhovor. Onedlho prišli postupne dvaja ďalší ľudia, tí sa posadili a otvorili smartfóny. Krátili si čas sledovaním displeja. Či to bolo dôležité alebo zaujímavé, netuším. My dvaja sme sa rozprávali, kým sa neuvoľnilo moje „kreslo pre hosťa“.

Onedlho som vošiel do budovy, kde okrem iného, je masážny salón, nič šteklivé, pani poskytuje zdravotné masáže. Vonku na chodbe má pár kresiel a na stolíku časopisy. Tak ako to bolo kedysi v každom kaderníctve a holičstve. Ľudia si prečítali, hoci staršie, časopisy, ktoré doma nemali alebo sa rozprávali. No dnes pani čumela do smartfónu. Odpovedala na pozdrav, otec ma učil, že gentleman vždy pozdraví dámu, bez toho, že by odtrhla oči od displeja.

Nemôžem povedať, že ja pri sebe nenosím smartfón. A akurát dnes, medzitým, než som dopísal článok, som bol rád, že ho mám. Povinnosti ma zaviedli do dediny, kde som cestoval autobusmi, s jedným prestupom. Na zastávke sedeli dve ženy prírodne opálené viac, ako mnohí od mora a tak som bol rád, že som mohol z kapsy tašky vybrať mobil a sústredene čítať niekoľko stránok z forbes.sk. Rozprávali sa o „ženských“ hlúpostiach a bol som rád, že tých desať minút do príchodu autobusu som sa im nemusel venovať.

Dnes má mobil a dáta hádam každý a každú voľnú chvíľu pozerá na displej, aby mu niečo dôležité neušlo. A tak bežne na jednom mieste stojí skupinka osôb, ale každý je zavretý sám vo svojom svete a ostatní pre neho neexistujú. V minulosti nám v čakárňach ponúkali časopisy a ak ľudia nechceli byť trápne ticho, rozprávali sa medzi sebou. Vtedy mali ľudia k sebe akosi bližšie.

Môžete sledovať príspevky pomocou RSS 2.0. Môžete zanechať reakciu, alebo trackback vašej stránky.

Pridaj komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená. Vyžadované polia sú označené *

Táto webová stránka používa Akismet na redukciu spamu. Získajte viac informácií o tom, ako sú vaše údaje z komentárov spracovávané.