Dnešný život si bez kalendára a hodín nevieme predstaviť. Schôdzky, termíny, výplata, to všetko je organizované podľa schváleného harmonogramu a kontrolované v jednotnom systéme. Dokázali by ste si predstaviť, že by ste svoj život žili bez neustáleho kontrolovania toho, koľko je práve hodín? Zvládli by ste to aspoň jeden deň? Ja to dokážem.

Zamysleli ste sa niekedy, kedy a prečo bol vymyslený jednotný systém merania času? Začalo to v dobe, kedy jednotlivé mestá a krajiny začali spájať železnice. Bolo potrebné stanoviť určité fixné body v plynutí času, aby sa dali naplánovať doby zastávok vlakov vo vzdialených staniciach. Bolo potrebné zaviesť rovnaký čas na väčšom území.

Pretože jednotlivé malé komunity alebo jednotlivci nepotrebujú čas tak, ako ho poznáme dnes. Teda deň, doba jedného celého obehu hviezdy Slnko okolo našej planéty Zem, rozdelený na 24 rovnakých úsekov, hodín, ktoré sa delia na 60 rovnakých úsekov, minúty. Keď bývate na samote, ďaleko od ostatných ľudí, sám si pripravujete drevo na kúrenie, obilie na kŕmenie aj chlieb, pestujete rastliny ako potravu a chováte zvieratá, nepotrebujete vedieť, „koľko je hodín“, teda v akej pozícii je nejaká ručička na nejakom obrázku, zvanom ciferník na nejakej škatuli, nazývanej hodiny. Váš deň sa neriadi hodinami, ale prirodzeným cyklom všetkého živého v prírode. Viete, že ráno vyjde slnko, bude treba nakŕmiť a napojiť zvieratá aj pripraviť raňajky, pracovať na poli alebo v dielni, viete, kedy je čas na obed aj večeru aj ošetrovanie a kŕmenie zvierat, ak sa práve nepasú samé. Všetko plynie pomaly a samo, v rámci jedného dňa určuje orientačne dennú dobu poloha Slnka na nebi a z dlhodobého hľadiska, teda v ročných obdobiach, tiež.

V takýchto situáciách skutočne nie je dôležité, či ručička na nejakom budíku v meste za horami a riekami ukazuje na päťku alebo šestku, najmä ak je to ručička veľká. A nie je to dôležité ani vtedy, keď žijete v meste alebo dedine, ale ste sa aspoň čiastočne odpojili od Matrixu, ako sa hovorí. Keď nemusíte chodiť na siedmu do práce, keď necestujete pravidelne autobusom ani vlakom, takže nemusíte byť na konkrétnom mieste v konkrétnu dennú dobu. Keď nesledujete televízne seriály a je vám teda úplne jedno, kedy ktorý začína a kedy končí. Keď nie ste úplne tesne naviazaný na iných ľudí a môžete robiť kedy chcete a čo chcete sám.

„Chodíš pravidelne a presne?“ opýtal sa ma dávny spolužiak, keď som sedel na pive večer po príchode zo záhrady.
„Nie, riadim sa slnkom,“ odpovedal som mu po pravde.

Popoludní každý deň sadám do auta, aby som sa dostal do desať minút vzdialenej dediny, kde trávim čas v záhrade a dielni. V lete viac, na jeseň menej. Hlavným orientačným prvkom je mi tam Slnko. Podľa jeho polohy na oblohe a nad kopcom viem celkom presne „koľko je hodín“. Obrazne aj doslovne. Hoci nenosím náramkové hodiny dobrých pätnásť rokov (a možno aj viac, len si to už nepamätám), hodiny mám na mobile, počítači aj v byte. Občas si predsa len potrebujem skočiť do obchodu a nerád by som pred otváračkou alebo po záverečnej. Aj na obedy chodievam, tam by som mal byť plus mínus pol hodinku presný 😉

Ale v záhrade mi naozaj jedno, koľko je hodín. Keď som hladný, najem sa. Viem, ako dlho mi trvá polievanie zeleniny a stromčekov, takže viem, v akej polohe Slnka na oblohe musím najneskôr začať nosiť rastlinám vodu, aby som to stihol pred súmrakom. A keď si na konci dňa v záhrade sadnem a do súmraku pozorujem prírodu a vnímam ticho vôkol, podľa stupňa šera viem, kedy je čas všetko pozamkýnať a sadnúť do auta na cestu domov. Takže aj pred bytovkou parkujem v rovnaký čas, pardón, v rovnakom stupni šera. A potom sa aj na terase s jedným oroseným objavujem v rovnaký čas. Ale len z pohľadu krátkodobého, počas týždňa sa množstvo slnečného svitu mení len pomaly, takže to mohlo kamarátovi pripadať, že som presný ako hodinky. A ja som len presný ako Slnko 😉 Pretože pred mesiacom som tam sedel o dobrú polhodinu pozdejšie 😉

Keď nesledujete hodinky, keď len tušíte, aký je deň v týždni, život je oveľa pokojnejší a telo zdravšie. Chce to len nájsť taký druh práce a taký druh spolupracovníkov, čo vás nebudú naháňať pre minúty a drať z kože pre hodiny. Keď si svoju prácu dokážete rozvrhnúť sám a máte čas na jej dokončenie, vyhnú sa vám moderne nazývané „civilizačné choroby“. Príroda je mocná čarodejka, ukáže vám, kedy je čas na jedlo aj čas ísť spať a kedy treba vstávať. A určite príjemnejšie, ako udrnčaný budík.