Je začiatok nového roka, ale záver koncoročného blázinca je v nedohľadne. Naháňanie darčekov, kopy jedál a šampanského síce už je za nami, ale ešte je tu stále kopa povinností, ktoré musíme, aspoň poniektorí stihnúť. A to nehovorím o prípadnej novoročnej dovolenke. A pritom by stačilo tak málo, a bolo by všetko vyriešené.

Hovorím o konci jedného a začiatku druhého hospodárskeho roka. Kto pracuje vo výrobe alebo obchode, tak vie presne, o čom hovorím. Koncoročné inventúry, rôzne uzávierky, hlásenia. Hospodársky a daňový rok u nás končí tak ako kalendárny 31. decembra. A tak rátanie súčiastok v sklade, spisovanie zápisníc a ostatných dokumentov pripadá na obdobie, kedy majú deti prázdniny prázdniny, ich matky teda v podnikoch dovolenky, všetci majú plnú hlavu sviatkov a lyžovačky.

Kedy by mal začať hospodársky rok?

Pritom by stačilo, aby bola nie len možnosť, ale povinnosť viesť hospodársky rok od 1. apríla do 31. marca. Teda po Vianociach a pred Veľkou nocou. V období, kedy je toho zhonu menej. A daňové priznanie pre daň zo zisku uzatvoriť do 30. júna.

Toto je zrejme kameň úrazu. Štát by tie tri mesiace nemal z čoho žiť. Aj keď aj toto by sa dalo poriešiť prechodným obdobím s postupným posunom dátumu splatnosti dane. Ale zrejme žijem v mylnej predstave, že tento štát tu je pre to, aby vytváral dobré podmienky pre život svojich občanov a dobré podnikateľské prostredie pre firmy.