Poslaním človeka na zemi je posúvať poznanie. Svoje aj ostatných. Stále sa máme učiť, aby sme boli lepšími ľudmi. Všetci sa snažia robiť veci správne. Ja mám pocit, že by som sa mal naučiť robiť správne veci. A poslednom období aj to, že sa mám naučiť robiť ich v správnom čase.

Čím som starší, tým viac si uvedomujem, že ak „sa mi nedarí“, ak niečo nevychádza, ako som si predstavoval, naplánoval a pripravoval, niečo robím zle. Neobviňujem spoločnosť, vládu, ostatných ľudí, ani úradníkov či firmy. Skôr hľadám, čo som prehliadol, čo som si neuvedomil, zanedbal či nebral do úvahy. A či som niečo zle nenačasoval.

Keď som bol mladý, bol som ambiciózny. Nie, že by som si teraz nestaval dôležité ciele, len už nemusím vynikať tak, aby ma ostatní videli. Nie som už ten súťaživý typ, stal sa zo mňa zástanca stratégie win-win. Myslím si, že pre jednotlivca samotného ale aj spoločnosť ako celok je to výhodnejšia stratégia.

Staval som rôzne modely a chcel som byť vidieť, súťažil som. Zakrátko som si uvedomil, kde je aká konkurencia a kde je úspech ľahšie dosiahnuteľný. Ak súťaží na Slovensku päťsto ľudí, je ťažké sa prebojovať na špicu. Ak je ich v celej kategórii päť, s trochou šťastia človek môže stáť „na bedni“. A tak som sa rozhodol pre raketové modelárstvo. Čosi som už do vzduchu vypustil, aj sa na zem vrátilo, show-efekt bol dokonalý a ľudia to na akciách obdivovali. No ja som vedel, že mi chýbajú metre aj sekundy a mám nadbytok gramov. A tak som pripravil plán. Plán stavby konkrétnych druhov modelov, ich testovanie s algoritmom vylučovania zmetkov výroby aj letu, výber optimálnej varianty a potom tréning a vylepšovanie detailov. Súčasťou bol aj rozpočet na materiál a najmä jednorazové raketové motory slovenskej produkcie, ktoré vtedy patrili k špičke a na domácich súťažiach boli predpísané, v troch výkonových kategóriách.

Všetko išlo ako na drátku a keď už som mal vybraný konkrétny typ rakety, materiál, rozmery, prišlo k zlomu. Štát zdvojnásobil cenu motorov. Stačila trocha počítania, aby som zistil, že za súčasných podmienok nie som schopný dofinancovať rozdiel na prípravu a už vôbec nebudem schopný financovať samotné súťaženie. Všetky doterajšie skúsenosti v podstate prišli vnivoč, vrátane prepálených motorov. Slovensko tak prišlo o (ne)jedného raketového modelára.

Keď som neskôr, podľa podobného plánu, ako šíp postupoval v úplne inom druhu modelov, k zdeseniu okolia som ukončil koniec „kariéry“ pred majstrovstvami, lebo sme čakali rodinu. No ale aspoň som si dovtedy pekne zasúťažil 😉

Je to len šport, vraví Peťo Sagan

Bicyklovanie mi onehdá pomohlo vyriešiť problém s kolenom. To už nešlo vôbec o šport a výsledky či poradie, išlo vlastne o rehabilitáciu v prírode. Postupne to prerástlo vo vášeň, hoci som nikdy sily neprepínal, ale zopár dovoleniek v zahraničí som so svojím „tátošom“ absolvoval. Keď som si po rokoch kúpil v poradí tretí, celkom OK horský bicykel, a absolvoval s ním JEDNU cyklistickú dovolenku, päť rokov čakal na svoju ďalšiu príležitosť a po nej zas roky stojí. Kým v prvom prípade ma zastavilo budovanie rodového statku (a tá šanca prišla až po nákupe bicykla a vybavenia, ale nedala sa odmietnuť), v druhom prípade zohralo kľúčovú rolu zhoršené zdravie. A ako tak sledujem, menej ako dva roky pauza trvať nebude.

Skrátka dobrý bicykel som si mal kúpiť skôr, teraz v ňom zbytočne stoja peniaze a jeho znovusprevádzkovanie tiež nebude zadarmo. Minimálne duše a plášte plus hydraulické brzdy…

Lenže zdravie ovplyvní aj to gazdovstvo. Zopár vecí bude treba začať robiť inak, zopár nerobiť vôbec alebo si niekoho na ne najať, a hlavne na tých „náhradníkov“ zarobiť. Lenže týmto štýlom všetko trvá dlhšie. Je načase pripraviť nový plán a tentoraz na nič nezabudnúť.