Keď sa povie „problémy chovu spoločenských zvierat“, tak takmer každý si predstaví (ne)zbieranie výkalov po psoch pri venčení. Alebo celodenné zavíjanie psov, zatvorených v bytoch. No zatiaľ málo známy, no o to nebezpečnejší je chov mačiek, najmä v sídlach rodinných domov, a to ako v mestách, tak na vidieku. Je najvyšší čas začať sa zaujímať o zdravie ľudí a bezpečnosť mačiek, lebo týranie nie je len podvýživa a bitie psov.
Zaobstarať si psa je zodpovedné rozhodnutie, najmä ak sa rozhodnete pre šteniatko. Malý psík si vyžaduje vašu opateru, starostlivosť a ochranu a nejedná sa len o teplo, sucho, vodu a krmivo. Malý psík síce veľa spí, ale tiež potrebuje veľa kontaktov so svojimi „pánmi“, pre neho členmi svorky. Potrebuje sa hrať, učiť veľa nových vecí, spoznávať svoje okolie aj ľudí či iné zvieratá a od človeka vyžaduje veľa porozumenia a pochopenia, veľa učenia, ak dovtedy nemal s chovom psov skúsenosti. Samotné venčenie je to najmenej, hoci je to najviditeľnejšia časť chovu psa pre nezainteresovaných ľudí. Navyše, pes je vždy naviazaný na svojho majiteľa či jeho rodinu, bez ohľadu na miesto, kde sa „jeho svorka“ nachádza.
Naproti tomu chov mačiek považuje veľa ľudí najmä pri vidieckom osídlení za jednoduchý. Mačka je teritoriálne zviera, obýva určitú oblasť a v podstate jej je jedno, ktorý človek tam žije s ňou. Podávaním krmiva môže vzniknúť vzťah medzi mačkou a človekom, ale mačka je v tomto prípade dosť promiskuitná. Túla sa po svojom teritóriu, pričom ju nezaujímajú katastrálne hranice pozemkov a ploty pre ňu predstavujú len prírodnú hračku, s ktorou sa zabáva. V princípe si dokáže naloviť nie len myši, lebo v modernej spoločnosti ich ani veľa nie je, to bývalo na gazdovstvách, ale aj hryzce či iné chránené živočíchy a nezriedka aj spevavé vtáky.
Domov sa mačka vracia len k prestretému stolu od majiteľa, občas sa potúliť a vyhrievať na slnku po prebdelej tuláckej noci. Takže chovateľ mačky, ak ju nedrží trvale v byte, s ňou ani veľa starostí nemá, v podstate ani nevie, kde ju má.
A tu prichádza problém. Slovenské zákony vyžadujú od chovateľov zvierat, aby zabezpečili, že nebudú obťažovať ostatných ľudí zápachom, hlukom ani vstupom na ich pozemky. A to nie je požiadavka len pri chove oviec alebo kráv či tigrov. Týka sa ako psov tak aj mačiek. A častá výhovorka majiteľov mačiek, že mačka je túlavá a nedá sa ustrážiť, je nie len výhovorka, ale aj porušovanie zákonov. Ak z pozemku ujde pes a pohybuje sa na pozemku suseda, býva z toho haló a krik o nebezpečnosti psa. Pritom pes musí byť nie len očkovaný proti besnote, ale môže byť aj dobre vychovaný a vycvičený, pretože u psov to ide, ale u mačiek je problémom nie len očkovateľná besnota, ale tiež nebezpečná toxoplazmóza. Mladé ženy, ktoré márne túžia otehotnieť či potratili práve pre problém s týmto ochorením, by mohli rozprávať. A často ani mačky nechovajú, len rady pracujú v záhrade, kde si pestujú kvety či zeleninu. Zárodky tejto zákernej choroby sa šíria trusom mačiek a vo vlhkom prostredí pôdy či piesku môžu prežívať aj rok. To stačí na nakazenie človeka, majiteľa pozemku.
Ďalší problém je lov vtákov mačkami. Ak divá mačka lesná uloví vtáka v lese či na lúke, môžeme hovoriť o prírode a prirodzenom kolobehu života v prírode. No ak mačka s preukazom pôvodu chovaná drahými mačacími konzervami či granulami si v záhrade z roztopaše uloví takého vtáčika, nejedná sa o nijakú prirodzenosť a tu je na rade vytiahnuť cenník spoločenskej hodnoty divo žijúcich vtákov a brať majiteľa mačky na zodpovednosť. Pretože takéto tabuľky a spôsobená celospoločenská škoda sa netýka len prípadu nezodpovedných mladíkov so vzduchovkami. Týka sa aj chovateľov mačiek, ktorí nedokážu, či skôr nechcú, zabrániť svojím zvieratám, aby opúšťali ich pozemky a vnikali na pozemky susedné. Majú možnosť vybudovať vhodné oplotenie, ktoré udrží ich zvieratá na ich pozemku a majú povinnosť starať sa o dobrý stav týchto oplotení. Chovateľ zajacov si musí vystačiť so svojím pozemkom, chovateľ kôz si musí vystačiť so svojím pozemkom, obaja nemôžu pre svoju záľubu využívať beztrestne susediace pozemky, za ktoré ich majitelia okrem iného platia dane a majú svoju predstavu o ich využívaní. Ani chovatelia psov nevyužívajú záhrady susedov, prečo by takáto výnimka mala platiť pre chovateľov mačiek?
Majitelia záhrad susediacich s takýmito chovateľmi mačiek by mohli rozprávať o rozrytých trávnikoch, pošliapaných priesadách či rozhrabaných čerstvo zasiatych semenách. A to všetko pre trus, ktorý niektoré mačky nechávajú na povrchu a niektoré zahrabávajú práve do sypkej pôdy v záhonoch, prípadne do pieskoviska, kde sa hrajú malé deti. A ponosy majiteľom týchto roznášačov chorôb nepomáhajú. Oni si chovajú svoje mačky aj na vašom pozemku a je im to jedno, že vy si mačky na svojom dvore z rôznych, estetických či zdravotných, dôvodov neželáte.
Tu je priestor pre zdravotné poisťovne. Aby začali vymáhať náklady na liečbu toxoplazmózy a jej komplikácií od majiteľov mačiek, ktorí sa k nim nechovajú zodpovedne. Priestor je aj pre zákonodarcu, aby aj chov mačiek bol zdaňovaný rovnako, ako chov psov, ktoré sú oveľa menej rizikové z hľadiska zdravotného pre okolie chovateľa aj pre obec. A nakoniec, tak ako psi by mali byť aj mačky povinne čipované. Najmä preto, aby bolo po „záhadnej smrti“ či zrazení autom jasné, ktorý nezodpovedný chovateľ sa nevedel postarať o bezpečnosť svojho zvieraťa. Lebo aj to je súčasť chovu, zodpovednosť za život a zdravie chovaného zvieraťa. Tej sa nemožno zbaviť poukazom na to, že u mačiek je to tak.
Môžem chovať tigra a nechať ho behať po dedine? Môžem chovať pytóna alebo štrkáča a dať mu voľnosť, lebo je na to zvyknutý? V úvode sme písali, že chov mačiek pripadá mnohým jednoduchý, lebo sa o ne vlastne netreba veľmi starať. Nie je to pravda, len to chovateľom mačiek bolo doteraz tolerované. Svojou aroganciou voči druhým ľuďom sa pričinili o to, že nastal čas vymáhať od nich rovnaké povinnosti, ako majú chovatelia ostatných hospodárskych a spoločenských zvierat a brať ich nie len na morálnu, ale aj hmotnú a trestnú zodpovednosť.