V tomto lete sa nedá nič robiť, iba ak skoro ráno alebo po západe slnka. Teplo uberá síl aj z vôle, jediná šanca je iba ak klimatizovaný priestor. Alebo?

Z mestského paneláku som sa odsťahoval už dávno a ani tam som nemal klimatizáciu. A zamestnanie v klimatizovanej open space kancelárii, odkiaľ som občas musel ako technik zísť do rozhorúčenej haly, keď bol potrebný priamy zásah na kompe pri stroji, som opustil tiež už dávno. Ani nie tak kvôli tomu teplu, ako ako kvôli ľuďom, ktorých si zástupcovia majiteľov vybrali do týmu. A hoci je moderné aj do starších vidieckych domov montovať klimatizáciu, využívam radšej prirodzené procesy. Nie len kvôli úspore energie, ktorú si sám vyrábam.

Môj deň sa skladá zo starostlivosti o hydinu a psa, zo starostlivosti o zeleninu a mladé kríky (teda zavlažovania), z prípadných opráv našich zariadení a strojov a tiež z pokračujúceho budovania gazdovstva a jeho vybavenia. A tiež z práce pre zákazníkov na počítači. V horúčavách, ktoré panujú na Slovensku aj tento júl a august, je náročné byť takmer celý deň vonku. Doslova ide o zdravie, ak sa teploty blížia štyridsiatke.

Našťastie si takmer o 95% svojho času rozhodujem sám. Ja si určím, kedy čo urobím a čo odložím na inokedy. Takže nemám osemhodinovú pracovnú dobu pre peniaze ani dvanásťhodinovú drinu na gazdovstve. A už vôbec nepoužívam „moderné“ postupy, ako sú rýľovanie, okopávanie a polievanie hadicou, teda postupy, ktoré ničia pôdu a znižujú úrodu, pričom zvyšujú potrebné úsilie a náklady. Rozhodne máme v susedstve iných sedliakov, čo „majú väčšie zemiaky“.

Takže rovnako hlúpe mi príde v dome cez deň v lete vetrať a potom pustiť klimatizáciu, teda platiť aj za energiu do nej, zbytočne, ak existujú iné možnosti. Ktoré navyše nehrozia, že sa niečo pokazí a že opravy budú stáť ďalšie peniaze. Pre ktoré by som musel zvýšiť podiel práce pre peniaze, ale mal by som menej vlastnej zdravej produkcie. A ešte by som z toho platil vyššie dane.

Takže môj deň začína o piatej ráno. Iste, zvuk budíka je nepríjemný, ale ak sa máte na čo tešiť… Okná na dome (so sieťkami) nechávam ešte otvorené, pri obliekaní a kontrole mailov aj dvere, takých dvadsať minút. Teda v tom najchladnejšom vzduchu ešte trochu vyvetrám dom. A potom sa pustím do svojich povinností. Keď je hydiny veľa, ako teraz, tak komplet nachovanie, voda, kontrola či len pár minútové pozorovanie mi zaberie tak pol hodiny. Nie vždy je dobrý nápad chodiť len v kraťasoch bez trička, občas je takto ráno chladno.

Potom príde na rad konva a chodenie s vodou po záhonoch. Podľa toho, ako je cez deň teplo a ktorý je deň, ich odnesiem tak tridsať až päťdesiat. S každou priemerne 20 metrov a tak isto späť. Pekná ranná prechádzka, prestriedaná pri čakaní na naplnenie konvy z nádrže, cvikmi na krčnú a bedrovú chrbticu a brušné svaly k tomu. Niekto musí cvičiť hodinu doma v spálni, kým vylezie von, ja to takto kombinujem. Medzitým vyjde slnko spoza vŕšku a pomaly sa teploty šplhajú nad dvadsiatku. Spolu s tým rastie napätie na akumulátoroch solárnej elektrárne. Ani dnes netreba zarábať na elektrinu 😉

Podľa toho, ako to flákam, môže byť pol ôsmej, ale aj štvrť na deväť. Najvyšší čas na raňajky. Medzitým zapnem čerpadlo, aby zo studne doplnilo vodu do nádrže a pozbieram okolo terasy nejaké bylinky na čaj. Potom si v kuchyni pripravím chlieb so šunkou a vajíčkami, vonku som pri polievaní pozbieral rajčiny, papriky a uhorky, ktoré si dám k tomu. Než si k nim sadnem, uvarím vodu na čaj v elektrickej konvici. Keď máte svoju elektráreň, máte všetko na elektrinu 😉

Keď dojem, dám varené vajce aj psíkovi a uvarím si kávu. Sedím v tieni na terase, občas si k nej aj niečo prečítam. Vychutnám si raňajky s kávou, zväčša mi to trvá tak poldruha hodiny. To už začína naozaj pripekať. Ak treba niečo urobiť, snažím sa to hneď po polievaní, ešte pred raňajkami. Väčšinou na to mám tak hodinu, poldruha. Neskoršie raňajky mi nevadia, potenie sa v horúčave áno.

A po desiatej zaleziem do domu. Keďže sa celú noc a ráno vetral, nie je tam horúčava ani v lete, hoci je cez deň okno zatvorené. Podľa toho, kedy som šiel večer spať a koľko mám práce v dome, si sadnem buď k počítaču alebo ľahnem na gauč 😉

Po obede sa to môže otočiť. Buď si ľahnem na gauč alebo si sadnem k počítaču 😀

Občas treba urobiť niečo v dome, ale omietať v tej horúčave sa nechce nikomu, ani iné stavebné práce robiť, tak len pomaličky. A opraviť nejaký stroj, na to je ideálny čas po sedemnástej, keď už horúčava poľavuje. Aj rúbanie dreva na zimu je lepšie nechať na siedmu večer. V auguste síce už je o ôsmej dosť šero, ale príjemný vzduch a dá sa robiť aj pri svetle. A po deviatej som väčšinou zase pri počítači. Do jedenástej, do polnoci. Pretože som si cez deň zdriemol, nie som unavený a nebudem ani keď o piatej zase zazvoní budík a vytiahne ma na svetlo von z domu.

Je fajn bývať na dedine. Je fajn bývať v dome s veľkou záhradou a malou terasou. A je fajn vstávať skoro ráno. Krajina úplne inak vyzerá, ako cez deň. Je fajn vítať ranné slnko a počuť všetkých kohútov v dedine. Je fajn, keď sa môže človek prispôsobiť prírode okolo seba. Je fajn, keď je človek pánom svojho času. Je fajn, keď za jedlom nemusím na akcie do mestských supermarketov, ale mám to všetko vo svojej záhrade. Tu na vidieku nezáleží, koľko je hodín, nanajvýš tak, koľko je do západu slnka 😎