Že niečo viete alebo chcete vedieť ešte neznamená, že dostanete príležitosť. Verte alebo nie, ale svet je plný ľudí, ktorí nedokázali predať svoj ​​potenciál. Tak sa snažte medzi nich nespadnúť.

1. Životopis. Moderné je štruktúrované CV, online najdete mnoho jeho šablón. Píšte čo najstručnejšie a nezaujímavé veci rovno vyhadzujt . Tučné životopisy nikto nečíta.

Ak nie ste zbehlí v jazykoch, zapnite si aspoň autokorektúru vo Worde. Nehanbite sa nechať preložiť svoje CV prekladateľom, či opraviť korektorom, ak sa na to necítite. Nie je to hanba a u tak kľúčového papiera sa môže nakoniec jednať o celkom dobrý kšeft.

Chronologicky postupujte nasledovne : 1. osobné údaje, 2. predošlé zamestnanie, 3. dosiahnuté vzdelanie ( okrem absolventov všetci skrátiť na úplné minimum ), 4. schopnosti ( PC, jazyky, kurzy, preukazy, špeciálne zručnosti ), 5. koníčky ( platí to čo pre vzdelanie ). Ak máte dobrú fotku, priložte ju. V decentnej veľkosti.

2. Motivácia – pol úspechu. Vieme, že ju máte. Úrady práce sú však plné ľudí, ktorí svoju motiváciu podali trochu nešťastným spôsobom.

Motivačný list je dnes štandardom, či už chcete robiť generálneho riaditeľa, alebo opravára. Nemajte strach, stačí krátky a praktický. Neplytvajte časom vašim a hlavne personalistovým – obludne dlhé veci „o všetkom a o ničom“ rovnako nikto nečíta.

Nemajte veľké oči, píšte racionálne. Jediný cieľ, ktorý „motivačák“ sleduje, je dostať pozvánku na pohovor.

3. Následný pohovor je pomerne nevyspytateľnou záležitosťou. Môže ísť o naozajstnú skúšku ohňom, ale aj o peknú frašku či, nedajbože, vyslovene nepríjemnú a negatívnu skúsenosť. Všeobecne platí, že interview na nekvalifikované pozície nebývajú žiadne terno, najmä ak je obsadzovaných miest viac a spravidla vás nestojí príliš veľa času.

Pomerne dôležitým rozdielom je, či idete do agentúry, alebo k priamemu zamestnávateľovi. Pohovory vedené agentúrou sú skôr povrchné a skúmajú vás po ľudskej stránke ( aj keby sa jednalo o odbornú pozíciu, ťažko sa na ňu v agentúre nájde smerodajný odborník ). Skúmajú osobnosť, nie odbornú spôsobilosť uchádzača. .

4. Šaty robia človeka. Prísť na konkurz o pätnásť minút neskôr v páchnucom oblečení z kategórie “ navonok “ je dobrý spôsob, ako povedať potenciálnemu zamestnávateľovi, že o danú prácu nestojíte. Šaty nielenže robia dôležitý prvý dojem, ale často do istej miery kompenzujú aj inak nie príliš podarené predstavenie. Nie je v tom žiadna povrchnosť spoločnosti alebo také niečo – šaty sú jednoducho indikátorom, že si vážite seba samého a že sa o seba staráte. Vhodné šaty nerovná sa automaticky drahé!

5. Neklamte a nesnažte sa zapáčiť za každú cenu. Na pohovore neexistuje nič ako správne odpovede ( zato existuje pár paušálne zlých ). Pozor aby ste dobre vyargumentovali svoju motiváciu – čo by ste mali vedieť už z motivačného listu. Nemotivovaný človek je z hľadiska zamestnávateľa potenciálne fluktuant. Tiež bude chcieť pravdepodobne viac peňazí.

6. Ak šlo všetko dobre, zvyčajne sa dostanete k predstavám o výške platu. Výnimku predstavujú azda len pozície s vopred vyveseným platom a pozície riadiace sa platovými tabuľkami. Aj tu sa to ešte môže celé zvrtnúť v nočnú moru. Tak sa pripravte aj na túto ( pre hocikoho veľmi nepríjemnú ) pasáž.

Vopred si ujasnite minimálnu čiastku, za ktorú sa vám ešte oplatí pracovať, a otváraciu ponuku, s ktorou vstúpite do hry. Personalista na druhej strane zvyčajne kontruje nejakým nižším číslom ( a rokuje sa, pričom nad vašu otváraciu ponuku sa logicky už nikdy nedostanete ), alebo si ju mlčky zapíše do papierov a pokračuje niečím iným ( čo nie je veľmi dobrý signál a asi sa vyjednávať nebude ).

Pointou je, že druhá strana má pripravený nejaký rozpočet. Vy chcete čo najmenej práce za čo najlepšie peniaze, oni chcú čo najviac odvedenej práce za čo najmenší plat. Buďte sa uskromníte, alebo vyhrá lepší vyjednávač. Je to pomerne jednoduché.

Niekedy sa stane, že o vás majú záujem, ale nemôžu, alebo nechcú vám zaplatiť ani vašu minimálnu vyjednávaciu čiastku. To je život. Pamätajte: chodenie na pohovory je tréning ako každý iný. Aj negatívna skúsenosť je dobrá skúsenosť, ak sa zo svojich chýb dokážete poučiť ( nečakajte však, že vám o nich niekto povie – nikto sa nechce hádať, či dokonca súdiť ). Málokedy sa dostanete na dobrú pozíciu hneď pri prvom pohovore, chce to chodiť a chodiť a chodiť. Tak veľa zdaru.