Niekedy sa mi pritrafí taký deň, že hoci mám naplánovanej kopu roboty, prakticky toho veľa neurobím. Len sa tak ponevieram, posedávam, prakticky len prokrastinujem a v duchu si nadávam, aký som lenivý a čo všetko treba urobiť. Ale nepomôžem si. Keď to nejde tak to nejde.

Pondelok bol celkom nabitý. Vstal som relatívne zavčasu, aby som stihol nie len raňajky a kávu, ale aj iné povinnosti, polhodinku až hodinku venujem ráno predtým práci na počítači, viacmenej len kontrolu, či nie je niečo súrne. A tiež som človeku zavolal, ktorý mi od soboty nereagoval na mail. A ten telefonát prakticky všetko zmenil.

Chcel som kúpiť niekoľko kuriatok. Celkom konkrétne plemeno a celkom konkrétny vek. Menšie musia mať vyhrievaný odchov, ktorý nemám. A jediná rozumná ponuka z pohľadu vzdialenosti, bola asi 150 km odo mňa. Cez dve hodiny mimo diaľnicu. Reakcia volaného bola, že kuriatka sú, sú v dostatočnom počte a v dobrej cene, ale jediná možnosť ich vyzdvihnúť je po šestnástej hodine, každý deň. Hm, dúfal som, že si po ne skočím v utorok doobeda, ak budú. A tak som sa teda dohodol na pondelok popoludní.

To však znamenalo rýchlo valčekom naniesť jednu vrstvu maľovky na dokončenú letnú kuchyňu, nachovať sliepky ich dopoludňajšou dávkou dobroty a pripraviť najmenší kurín na nových obyvateľov. Vrátane rýchlej dezinfekcie a nastlania novej podstieľky. A po skoršom výdatnom obede zájsť do mesta, najprv kúpiť kŕmnu zmes pre kuriatka, potom natankovať a vybrať z bankomatu hotovosť na zaplatenie. Všetko som stihol v pohode a v dohodnutom čase dorazil na miesto prevzatia živého nákladu. Slnečné a teplé popoludnie sa medzitým zmenilo na zamračený podvečer, aspoň nebude kuriatkam cestou teplo.

Odovzdávka prebehla rýchlo, ani dodávateľ sa nechcel zdržiavať a ja som mal jednu zastávku na svoje vyvenčenie a vyvetranie kuriatkam. Domov sme dorazili práve na večerné zvonenie, ešte za vidna. Preloženie kuriatok do výbehu, doplnenie čerstvej vody a šrotu prebehlo bez problémov, tak som si uvaril bezkofeinovú kávu, zjedol kus pečeného mäsa s plátkom chleba (ja viem, trochu neskoro, ale fakt som bol hladný) a pozoroval kuriatka až do zotmenia, ako si zvykajú na nový príbytok. Spať som išiel asi o desiatej, a fakt som sa cítil celkom unavený. Nejak som odvykol od dlhého cestovania. Boli roky, keď by takáto štreka bola „len na skok“ cez deň popri iných aktivitách.

V utorok som sa zobudil o štvrtej. O štvrtej ráno. A nie a nie znovu zaspať. Už som si zvykol to riešiť tak, že ak do pol hodiny nezaspím, radšej vstanem a idem k počítaču niečo užitočné urobiť, než si nadávať v posteli, že nespím. Nikam si nechodím „pichať“ kartu, takže si môžem dovoliť zdriemnuť dopoludnia aj popoludní, ak mi treba dohnať zmeškaný spánok.

Asi o pol ôsmej už som bol celkom hladný, tak som si spravil svoje obvyklé raňajky, ešte predtým som ale zašiel skontrolovať kuriatka. Čiperné, majú sa k svetu, s chuťou sa kŕmili šrotom z krmítka a pobehovali po výbehu. Tak som dal raňajky aj psíkovi a pustil sa do tých svojich. Po káve som znova vyšiel von, ale to už som cítil, že som nejak bez chuti k robote na gazdovstve. S donútením so vybral akukrovinorez a pokosil trávu medzi domom a šopou, lebo v stredu privezú pletivo a stĺpy, nech to máme kde zložiť. Po polhodine práce som si ale radšej sadol na terasu s mobilom v ruke, nič sa mi nechcelo. Potom som sa donútil vziať si motorový krovinorez a pokosiť trávu okolo stromov, aby sa tade dalo chodiť, aj keď bude rosa alebo po daždi, ale po tom som si znova sadol na terasu a dokonca ľahol na lehátko. No zdriemnuť sa mi nepodarilo, hoci som sa cítil, že by sa zišlo.

No tak som si aspoň zohrial slepačí vývar s mäsom, hoci skôr, ako zvyčajne, a podelil sa so psíkom a po káve som si znova ľahol na gauč. A skutočne som zaspal. Po necelej hodinke ma zobudil štekot psa. Nasilu som vstal, ale nevidel som nič a nikoho, na koho by mohol štekať. Keď už som hore, mal by som aj čosi užitočne urobiť. Ale že by sa mi chcelo dokončiť nátery rohov letnej kuchyne, o tom nebolo ani chýru. A tiež by som mal spraviť zapojenie elektriny do tej skrinky, ktorá pôjde k tej zadnej stene, ktorú treba dokončiť, lebo po umiestnení tej skrine už sa k tomu nedostanem. Ale zapojiť štyri zásuvky a päť ističov bolo pre mňa nadľudské, nedal som to. Ale ani kosiť elektrickou kosačkou so zberným košom sa mi nechcelo, tráva by sa zišla sliepkam aj kuriatkam. Ospravedlňoval som sa tým, že dnes je zamračené, slnko nevidno a moja elektráreň vyrába toľko, že to stačí na jej prevádzku a bežnú spotrebu domu, ale už na ohrievače alebo veľkú kosačku to nevydá, to by šlo z baterky. A ktovie, dokedy bude takto zamračené.

Takže som bol skontrolovať malé kuriatka a opäť som skončil na terase s kávou, doplnenou jablkovým pyré z vlaňajšej úrody jabĺk na stromoch a elektriny zo slnka na streche. A s mobilom v ruke. Do ničoho sa mi fakt nechcelo. Ale po káve som sa donútil vziať vodítko, na čo psík reagoval bleskovým presunom k bráne do extravilánu, kde ma spôsobne čakal, tešiac sa na prechádzku. A prechádzku tiež spôsobne absolvoval po vykosených chodníkoch pomedzi stromy.

Neviem, či to urobil ten pohyb alebo pokročilý čas, skôr to druhé. Okolo sedemnástej som sa znova „zapol“. Tak to so mnou zvyčajne býva, že po náročnej etape, keď príde takýto „oddychový čas“, začínam fungovať popoludní, pre väčšinu ľudí po pracovnej dobe. Čo mi nevadí, pracujem kedy chcem a kedy môžem, teda na zákazkách. A vlastne aj pre seba na gazdovstve. Tak som presypal jedno vrece kŕmnej zmesi do plastových nádob, pripravil drevo na tento studený večer, nech nemusím zapínať plynový kotol, ako včera po celom dni nekúrenia v chalupe, keď elektriny bolo na kúrenie málo, na rozdiel od minulého týždňa s jasnou oblohou.

Tento deň som toho veľa neurobil. Aspoň že nadránom a teraz večer. Takže za celý deň toho bude aj dosť, vrátane toho kosenia. Spústu naplánovaných vecí sa nepodarilo, ale aj zajtra je deň a keď je nálada, robota sa darí a ide oveľa rýchlejšie. Aspoň je za nami deň, kedy vyzeralo, že dažďu trčia nohy dolu, ako sa u nás hovorí. Nepršalo, čo mi nevadí. Medzitým je už v chalupe teplo a po večeri sa pôjdeme ešte so psom poprechádzať po pozemku. A potom znova k počítaču, aby som aspoň niečo užitočné mal tento deň za sebou.