Národ tak nejak zomkne k sebe, keď sa objaví spoločný nepriateľ, keď je proti komu vystupovať a útočiť, obviňovať ho za naše problémy a žiadať ich kompenzácie. Keď je komu sa vyhrážať a burcovať proti nemu národ. Boli doby, kedy sa dokonca volalo do boja so zbraňou v ruke, kedy bolo treba na takéhoto nepriateľa vojensky zaútočiť, sviňu jednu.

Fascinuje ma, keď v internetovej diskusii čítam, ako za naše ekonomické a spoločenské problémy môžu nejakí poloľudia, svine, ktoré zjedia všetko, čo sa hýbe, lezie, lieta či plazí a potom tu máme covid. Ešte viac ma fascinuje, že takýto polodement so zjednodušeným videním sveta je ochotný si zaplatiť členské na sme.sk, aby tento svoj v podstate krčmový názor vytruboval do sveta. Veď za to mohol mať pár pív!

Alebo to nie je polodement, členské mu platí niekto, kto mu pošepol, čo má do sveta vytrubovať a počíta sa s tým, že na jedného platiaceho provokatéra je tisíc neplatiacich čitateľov, ktorým takto vnukneme myšlienku o spoločnom vonkajšom nepriateľovi a prinajmenšom polovica z nich sa nechá takto prvoplánovo nachytať. A keď sa hovorí o nepriateľovi „tam vonku“, tak sa nehovorí o tom u nás doma. Lebo by sme si museli priznať, že sme debilne volili debilov a preto to u nás vyzerá ako u debilov.

A keď už sme u tých potravín, či skôr potravy. Čo hovoríte na klobásku? Jaterničku? Tlačenku? Držkovú polievku? Držky na paprike? Zajaca na smotane, kurací perkelt? Bažant na víne? Jahňa na ražni, srnčí guláš? Hus s lokšami, kačica s knedľou? Pstruh na modro, vyprážaný kapor, rybacia polievka.

V podstate zjeme všetko, čo pred nami neujde a veľa z toho si chováme doma, aby to ujsť ani nemohlo. Ale na internete budeme vykrikovať kdesi na Východ, čo všetko oni zjedia.