Na Hornú Nitru som vždy cestoval rád. Možno práve preto, že tam moje pracovné cesty viedli menej často. Pamätám si pár priemyselných podnikov, ktoré som v istom období navštevoval. A pamätám si aj jeden športový obchod, vždy dobre zásobený, v tichej štvrti Prievidze. A v neposlednom rade ma bavila aj samotná cesta autom do Prievidze a jej okolia. No úplne prvý kontakt s týmto krásnym krajom bol niekoľkodňový seminár kúsok za Bojnicami, na ktorý dodnes rád spomínam. Možno preto mám tak rád Prievidzu a jej okolie 😉

Keďže cestovania bolo v mojom živote vždy dostatok, tak som celkom rád využíval možnosť ubytovania v niektorom z cieľových miest. Jednak som mohol dlhšie pracovať a druhý deň ráno skoro opäť začať, ale tiež som mal možnosť spoznať aj mestá, ktoré som navštevoval, aj inak, ako len spoza volantu na rušných križovatkách. Samozrejme, že aby sa to všetko vyplatilo, hľadal som lacné ubytovanie s primeraným komfortom a dobrými službami. Za tie roky som už spoznal mnoho hotelov a motelov, kde sú poskytované dobré služby za nie premrštené ceny.

Takže keď sa opäť naskytla možnosť pracovne navštíviť Prievidzu a poobede spojiť pracovné povinnosti so stretnutím s priateľmi, vedel som už naisto, že opäť ma ubytuje Hotel Magura a určite využijem aj jeho reštauračné priestory, keďže som nevedel, kedy presne sa moji priatelia uvoľnia z práce, aby sme sa mohli spolu stretnúť a porozprávať.

Hotel Magura

Všetko dopadlo nad očakávanie dobre. Keď sme sa s priateľmi rozišli, zamieril som k hotelu a dobre si oddýchol. Ráno som vybehol do neďalekého nákupného centra, zaobstarať si čosi na raňajky, ktoré som si spolu so svojou obľúbenou kávou dal na hotelovej izbe. Mám totiž svoju predstavu o raňajkách, takže si ich vždy pripravujem sám.

No a čo po raňajkách? Bol krásny deň, tak by bola škoda ho premrhať cestou v aute domov. Vyrazil som preto do Bojníc, ktoré sú naozaj kúsok od Prievidze a znova si prezrel Bojnický zámok. Samozrejme s fotoaparátom v ruke. Nie som nijaký profesionálny fotograf, ale fotím sebe pre radosť. Poobede som sa zastavil v centre mesta Prievidza, aby som vyskúšal, či si ešte miestne kaviarne pamätajú, čo je to káva Angelika. 😉 Skvelý spôsob, ako zakončiť dobrý deň. Prievidza totiž nie je len priemysel a baníctvo, oplatí sa spoznať aj mesto samé.