Túto vetu pred dobrými dvadsiatimi rokmi predniesol jeden pán z nie príliš vzdialeného príbuzenstva na jednej z rodinných osláv. Dlhé roky podnikal a mal mnoho skúseností a ja som vždy bol ochotný načúvať tím, ktorí mali výsledky z praxe, nie len naučené frázy z príručiek a školení.

Základom podnikania tejto rodiny bol malý obchod v staršej budove na dedine, asi 50 metrov od križovatky s hlavnou cestou, kde stála aj predajňa Jednota. Veľa ľudí si myslí, že Jednota je družstvo, väčšinou dôchodcov a ďalších dedinčanov, obchod na dedine považujú za „svoj“ a preto im obchod ponúka lacné potraviny. A je blízko, tak prečo tam nenakupovať, veď tam stretnú aj príbuzných, známych a susedov a môžu sa aj porozprávať.

Ja som nikdy nemal dôvod v Jednote nakupovať, takže som vtedy nemal poňatia o pomeroch. A tento pán, v dobrej nálade na jednej z osláv, ktoré rád organizoval nie len pre rodinu, ale aj pre klientov, veď mal na to vhodné zázemie, výhodne kúpené od krachujúceho poľnohospodárskeho družstva, nám porozprával, ako je Jednota drahý obchod, ale väčšina ľudí nemá ako sa dostať do okresného mesta vzdialeného 15 kilometrov, kde sú takmer všetky supermarkety, lebo autom to stojí peniaze a autobusy jazdia s prestupom a ešte v mizerných intervaloch. Takže buď zaplatia za cestu a stratia čas, čo na dedine má ešte cenu, ak má človek záhumienku alebo nejaké chlievy, alebo zaplatia v Jednote, hoci v letákoch vidia, že by to v meste mali lacnejšie. Nuž ale nevyberú si, aspoň väčšina z nich nie. Takúto možnosť majú len ľudia, ktorí v meste pracujú, takže sú tam každý deň a tak či tak cestujú.

A preto, že Jednota je drahá, tak môže mať aj on, v päťdesiat metrov vzdialenom obchode, tiež vyššie ceny, ako by ich mohol mať v meste. Stačí mu, že ich má o málinko nižšie, ako konkurencia alebo má takmer rovnaký produkt od iného výrobcu, v inom balení hmotnosti alebo objemu a už sa cena nedá tak ľahko porovnávať. Takže vďaka tejto dedinskej konkurencii zarába ako pán. A keďže predavačky v Jednote sú len predavačky, o ničom nerozhodujú, tak ani nemajú vplyv na ceny ich tovaru, lebo o cenovej politike rozhodujú iní a inde. Ale tento príbuzný vie rýchlo reagovať na akúkoľvek zmenu v samoobsluhe na križovatke. Buď úpravou ceny alebo zmenou sortimentu.

Sortiment Jednoty som si začínal všímať až po tejto debate. A nadobudol som presvedčenie, že Jednota je drahá aj v meste, kde žijem. Alebo že ponúka doslova potratové produkty, podľa môjho názoru nezlučiteľné so stravovaním, ak si chce človek udržať zdravie a nedopovať sa liekmi. Niektorý z jej obchodov navštívim tak raz za rok, a zhruba každý tretí raz aj niečo kúpim. Produkty predávané pod značkou výrobcu, kde v zložení nie je možné robiť „úsporné opatrenia“ a ak je náhodou cena primeraná, čiže akciová.

A túto predajňu na križovatke som navštívil aj tento týždeň. A aj som si chcel niečo kúpiť. Lebo som stál na ich takmer poloprázdnom parkovisku. Nakoniec som si odniesol štvrťkilový balíček Popradskej Extra špeciál kávy za päť eur. Poškuľoval som aj po nejakej čokoláde, potom keksíkoch a nazrel som na obal aj niektorých cukríkov. Kúpiť v Jednote niečo z toho, čo by neobsahovalo dextrózu, palmový tuk alebo iné mňamky, je nemožné. Tak ostalo len pri tej káve. A potom som šiel okolo toho príbuzného obchodu, ktorý je už niekoľko rokov zatvorený. Starý pán bol už na dôchodku a nepredával.

V ten deň sme sa s ním navždy rozlúčili. Ale tá jeho veta vo mne rezonuje už roky. Nekupujem v Jednote, ale viem, že je dobre, že existuje.