O potrebe zálohovania ľudia väčšinou v domácnostiach uvažujú len v spojitosti s počítačom a uloženými dokumentami, vrátane rodinných fotografií a dôležitých dokumentov, pri ktorých strate by mohli utrpieť materiálnu aj emocionálnu škodu. Mnohí myslia na zálohovanie aj pri moderných telefónoch a využívajú pri tom rôzne cloudové služby, o ktorých podmienkach používania často nemajú tucha. No zálohovať treba všetko, čo by nám mohlo chýbať, keby zrazu nebolo.

Takže aj my máme doma v byte záložný zdroj elektrickej energie, na ktorý sú napojené všetky routre a switche, zabezpečujúce internetovú konektivitu. Pri výpadku napájania elektrickým prúdom nášho bytu, bytového domu alebo sídliska by sme stále mali možnosť nejaký čas byť na internete. Napríklad pre zistenie toho, čo sa deje, či oznámenie poruchy dodávateľom alebo byť v spojení s blízkymi, keby bolo treba požiadať o pomoc.

K záložáku je pripojený aj jeden notebook. Má síce vlastný akumulátor, ale keby bolo treba, záložák potiahne. Však načo je internet, keď nie je sa ako naň pripojiť, však? Baterky v smartfónoch tiež nemusia vydržať večne. Druhý notebook je na obyčajnej zásuvke, ale tiež má svoj akumulátor. Takže hodnú chvíľu by sme boli v spojení so svetom, aj keby bola v okolí tma. Lebo ďalší internet je mobilný, keby dačo…

A k záložáku je pripojená predlžovačka a na nej aj stojaca lampa s LED žiarovkou. Vieme, kde máme zápalky, zapaľovače aj sviečky, ale šťuknúť vypínačom je pohodlné a rýchle, najmä keď tá lampa sa bežne používa a večer väčšinou svieti. Výpadok prúdu by sme si takmer nevšimli, keďže televízor nepoužívame už dlhé roky…

Okrem zakúpenia a zapojenia záložného zdroja je potrebné správne všetko pozapájať a najmä nastaviť, čo sa má diať, keď, keď ho bude treba a keď sa vybije. A opätovne nabije.

Na toto som dbal aj vo svojich minulých zamestnaniach. V predminulom zamestnaní sa v serverovni „svietilo“ ešte hodinu po tom, čo bola v celom okolí úplná tma. Rovnako v minulom sme dimenzovali chod serverov a routrov na minimálne hodinu práce, najmä keď sa do firmy pripájajú vzdialené pobočky, ktoré o vašom probléme s prúdom nemusia mať ani páru a systémy sú automatizované. Riaditeľ si týždeň pred plánovanou výlukou vymyslel cvičenie, ktoré sme zrealizovali jednoducho. Zhodil som istič a útvaru opráv som oznámil, že potrebujem pripojiť agregát na kábel, ktorý je vo dverách. Chlapci stihli za pätnásť minút. O týždeň sme mali pokojný deň, na vzdialených prevádzkach o ničom ani netušili, len dodatočne si objednali podobné cvičenia. Keď aj agregát zdochol, lebo zabudli na termín dotankovania, hodinová rezerva záložných zdrojov bola pohodlná.

Včera večer som si všimol cvakanie záložného zdroja APC a kontrolka signalizovala chod na batérie. Svetlá sa ale ani nehli, takže zrejme kolísalo napätie v sieti. Vonku mrzlo, len tak prašťalo, fúkal vietor. Nemáme po meste vzdušné vedenia, ale čosi sa dialo. Zrazu zhaslo druhé, silnejšie svetlo, za oknami tma. Teda jedna bytovka svietila, druhé domy ponorené v tme. Pouličné svetlá svietili. OK, buď byt, alebo dom alebo štvrť. Prvé dve možnosti sú vylúčené, nesvieti celá ulica, poruchu hľadať u seba nemusím. Z okna som si všimol auto energetikov pri trafostanici, po pár minútach sa rozsvietilo aj druhé svetlo aj svetlá v oknách vonku. Trvalo to krátko, ani sme nemuseli pristúpiť v vypínaniu notebookov a výmene žiarovky za sviečku.

Keby aj došlo k vybitiu záložného zdroja a výpadku smerovačov aj núdzového osvetlenia, keby aj boli notebooky vypnuté vybitím batérie (že by sme nestihli ich dať do režimu spánku), po obnovení napájania by sa s nabíjaním akumulátora APC zapli routre a nevypnutá žiarovka, ale notebooky by počkali na pokyn zapnutia vypínačom. A ten by neprišiel skôr, ako polhodinu až hodinu po obnovené napájania. Aby sa teda dobili všetky akumulátory aspoň na hodinu prevádzky. Keby zase došlo k (mikro)výpadku.

Zvyšok večera prebehol v pohode, nijaké cvakanie záložáku, nijaké mikrovýpadky, nijaký blackout.

Dopoludnia som mal naplánovanú cestu do mesta, vybaviť nejakú maličkosť, prakticky na otočku. Šiel som pešo, hoci fakt mrzlo. Cestou späť som sa sa zastavil v Lidli, kúpiť nejakú akciovú vec, čo som sľúbil polovičke, nech sa tým nemusí zaťažovať cestou z práce. O pol dvanástej dopoludnia ma prekvapil dlhý rad mrznúcich zákazníkov, stojacich pred dverami s ručne písaným nápisom, že pre poruchu elektrickej energie je zatvorené.

Počkať, ale veď toto isté sa odohralo nedávno! Začiatkom júna som písal, ako po krátkom výpadku napájania večer bol Lidl celé dopoludnie zatvorený! Aj vtedy aj dnes vypadlo na krátku chvíľu zásobovanie elektrinou a obchod je paralyzovaný!

Pochopil by som to, keby sa to stalo raz. Pochopil by to aj môj bývalý šéf. No ak by sa to zopakovalo, mal by som veľký problém. Nie firma, tá by si to vyriešila so schopnejším adminom. Ako je ten Lidl vlastne postavený a zabezpečený, že desať minút bez elektriny spôsobí poldenný výpadok tržieb? Ani nemusí byť vojna, ani nemusí byť krízová situácia ani nemusí nastať prírodná katastrofa a ľudia sú bez zásobovania potravinami!

Viete si predstaviť, keby taká situácia bola? Ľudia prídu pred obchod a ten je zavretý. Pre niečiu sprostosť alebo lakomosť. A viete si predstaviť, že mnoho tých ľudí nemá nijakú zálohu? Teda že nemajú doma nejaké základné potraviny a sú odkázaní na obchod, ktorý nefunguje? A mrznú niekoľko hodín pred obchodom.

Život je naozaj ťažký, a keď si hlúpy, je o to ťažší.