Aj najkrajší dom, postavený v hlbokom lese, ku ktorému nevedie nijaká cesta, nikto nikdy neuvidí a nebude ho chváliť. A rovnako tak aj najlepší blog nikto nebude čítať a zdieľať články na ňom, keď o ňom ľudia nebudú vedieť. Keď ho ani Google ani iný vyhľadávač nenájde. Aby vyhľadávač aj ľudia dobré blogy ľahšie našli, existujú linkovacie služby. Asi najznámejšou na našom malom Slovensku je vybrali.sme.sk. Ale si naozaj vyberajú, ba priam preberajú.

Ak vynecháme politické komentáre a iné výkriky autorov do tmy, tak väčšina kvalitných článkov obsahuje odborné pojmy alebo skratky komplikovaných metód či postupov. Namiesto siahodlhého opisovania už známych a inde detailne publikovaných procedúr sa do textu jednoducho vloží odkaz na stránku. Samotný text sa tak výrazne skráti, stane sa pútavejším a čítanejším, ale kto má záujem o hlbšie informácie, stačí mu kliknúť na link v texte. Pritom z publikovaného textu nie je jasné, či sa odkazuje na text na tom istom blogu, kde práve čítate, alebo na externé zdroje informácií. Hoci pre úplnosť musím dodať, že existujú metódy, ako za externý odkaz pridať jednoduchú značku, že link smeruje von z webu.

A aby táto informácia bola čo najkompletnejšia, tak je treba podotknúť, že odkazovanie z článkov na iné články v rámci jedného webu sa nazýva „interné prelinkovanie“ a majú ho radi nie len čitatelia, pretože si môžu ľahko „odskočiť“ doplniť si chýbajúce informácie a fakty, a potom nerušene pokračovať v čítaní, tak ho obľubujú aj vyhľadávače.

Len vybrali.sme.sk ho neobľubuje. Ba priam ho nemá rád.

Takže keď do tejto odkazovej služby pridám článok, v ktorom v rámci zjednodušenia šetrím miesto, no odkážem na tri či päť iných článkov v rámci toho istého webu pre tých čitateľov, ktorým povrchné informácie nestačia a chcú vedieť všetky podrobnosti, jednoducho odkaz na takýto článok zo služby odstránia.

Celkom chápem, že linkovacia služba sme.sk nechce byť linkfarmou. Len nechápem, prečo im vadia odkazy na relevantné stránky či texty na tom istom blogu. Jedine snáď, že celá služba je prístupná verejnosti len preto, aby sa v mori článkov ľahšie „stratili“ preferované politické a manipulatívne texty, na ktoré odkazujú „vhodne zvolení“ blogeri.

Lenže to už zaváňa cenzúrou a ovplyvňovaním verejnosti. Asi už začínam chápať goebelsovský pojem „mienkotvorné médium“.