Nie je nad dobrého suseda a pre všetky ostatné prípady tu je Mastercard. V mojom prípade na oddelenie od miestneho tlčhubu a chválenkára slúži dlhý plný plot a pred ním ešte nie malá chatka s terasou. No zvukovým prejavom sa aj tak nevyhnem, hoci veľa toho nevidím, chvalabohu.

Takýmto trefným pomenovaním zhodnotila kvality môjho suseda jedna naša spoločná známa, ktorá ho mala už plné zuby, keď ju chodil otravovať v rámci jej zamestnania. Môj plot, pozostávajúci z vŕbových výpletov, bol primárne postavený na to, aby môj pes nevidel jeho mačky a jeho syna. Mačky neznáša, odkedy som mu ako šteniatku povedal, že ho vrátim, keď ignoruje cudzie mačky prechádzajúce sa po mojej záhrade (a vykonávajúce tu svoje potreby). Hneď na druhý deň mi ukázal, že stojí za všetky tie peniaze a za všetku tú lásku a starostlivosť a odvtedy nechce žiadna mačka chodiť k nám sa s ním hrať. No a susedov syn? Pes vidí auru človeka, nech čo ako sladké rečičky vedie.

No a ten plot nám dáva trochu kľudu, lebo nie vždy fúka vietor od nich k nám a ak sused nemá očný kontakt, nemôže sa ma spýtať na žiadnu banalitu, aby vzápätí po mojej odpovedi mohol spustiť sled svojich chválenkárskych výstupov. No ale odhlučniť ho ten plot veľmi napomáha.

A tak si často vypočujeme kadejaké sprostosti a výlevy, keď k nemu príde nejaká návšteva alebo pomocníci. Bývalý manažér na dôchodku sa každému chváli, čo všetko tu urobil, čo postavil, čo opravil. Ako napr.: Táto šopa bola na spadnutie, ale ja som ju opravil, tieto hnité dvere, čo odpadli, som urobil nové. Tento plot som postavil namiesto toho hrdzavého. Urobil som skleník (3×2 m tenký oblúkový polykarbonát 😉 ) Pestujem jablone, vyrobil som vyvýšené záhony z paliet. Však čo by sa nepochválil, keď ho nechváli nik iný? My, čo sme tu tak dlho ako on, my vieme, že „to“ všetko urobil tak nejak manažérsky. Áno, zúčastnil sa a zaplatil to. A každému novému sa nezabudne pochváliť, že kým pracoval, riadil stredisko asi tridsiatich remeselníkov, prevážne s drevom a železom.

Smiešne mi je pri tom, ale cez ten plot z vŕbových prútov najmä v lete, keď stĺpy sú zelené každoročnými novými prírastkami, nevidno, ako sa usmievam, keď na terase pred chatou pijem svoju obľúbenú kávu. Keď som bol mladý, prevzal som vedenie malej akciovky, kde som mal tristo zamestnancov. Po niekoľkých rokoch ma osud zavial do inej firmy, ktorú som pomáhal vybudovať z trojmužnej na holding a v mojej odbornej gescii bolo až päťsto ľudí, prevážne žien. Manažéri vedia 😉 A v poslednom zamestnaní som si povedal, že si už chcem trochu oddýchnuť, chcem byť v menšej firme a mal som pod palcom len päťdesiat počítačov a ich personál, vrátane vedúcich pracovníkov. Lenže tu v tejto dedine to takmer nikto nevie. Lebo to nie je dôležité a nikdy to nevytrubujem na celú ulicu.

A návštevy samozrejme občas zavítajú aj k nám. Niektoré aj po rokoch a sú prekvapení, čo všetko sa tu zmenilo. A pri prechádzke hovoríme niečo v zmysle: Tu máme nový prístrešok, tu voliéru pre psa, tu pribudol kurín, rastú nám tu nové stromy, máme nové zeleninové záhony. A občas sa niekto spýta „Kto vám to robil?“ ale to len ľudia, čo nás málo poznajú. Lebo na to reagujem slovami: „Vidíš tú plechovú strechu na dome? Tak tú jedinú som nerobil ja.“

To je môj uhol pohľadu (POV). Myslím si, že chlap by mal byť na dedine schopný urobiť alebo opraviť si všetko sám. Nemusí to každému a zakaždým zdôrazňovať pri všetkom, lebo je to samozrejmosť. A nemusí pripomínať každému, čo všetko robil a aký bol šikovný.

Za chlapa hovoria výsledky.