Zaparkovať osobný automobil v meste je často veľký problém nie len v centrách miest, ale aj na sídliskách. Tento problém má dva aspekty: Počiatok v dávnej minulosti a neochotu súčasnej radnice tento problém riešiť. Prečo?

Mať auto patrilo za socializmu k veľkým výdobytkom a normálny človek musel veľmi dlho na auto šetriť a často potom ešte aj splácať účelovú pôžičku. Nehovoriac o poradovníkoch na niektoré typy áut. Preto pri výstavbe nových sídliska platila norma, ktorá hovorila, že je potrebné postaviť parkovacie plochy pre tretinu bytov. A aj tak boli tie parkoviská poloprázdne a slúžili skôr ako detské ihriská.

Po prevrate sa situácia výrazne zmenila a dnes nie je problém, že v paneláku má takmer každá rodina auto a niektoré aj dve. A parkovacích miest nepribudlo. Mestská vrchnosť väčšinou býva vo vilových štvrtiach a mestská polícia sa obmedzuje na zakladanie „papúč“ a vyberanie pokút od ľudí, ktorí ju svojimi daňami (daň z nehnuteľností, podielové dane) platia za to, aby ich chránila. A mestských úradníkov, aby sa o nich starali.

Pritom na mnohých miestach by rozšírenie počtu parkovacích plôch nestálo veľa peňazí ani neohrozilo zeleň a životné prostredie. V našom meste na niektorých plochách k takému rozšíreniu už došlo. Niekde stačí posunúť obrubníky o pár decimetrov do svahu a položiť dlažbu, inde stačí prerobiť staré stojánky na smetné kontajnery.

Len to by sa muselo niekomu chcieť. Väčšinou „sa chce“ tesne pred voľbami, keď sa primátor snaží o opätovné zvolenie. Ako keby mu na občanoch „jeho“ mesta inokedy nezáležalo. Lebo keby áno, nevozil by sa po meste v luxusnom aute, ale prešiel pešo po meste, aby videl, ako mesto naozaj vyzerá, kde je lavička rozbitá a kde nízke konáre stromov zavadzajú ľuďom v bezpečnej chôdzi. A de je možné „bez straty kvetinky“ pridať nejaké parkovacie miesto. Pre jeho voličov, pre tých, čo mu jeho kreslo platia.