V nie tak dávnej minulosti som zvykol popoludní, po službe, zájsť za svojím lekárom, podebatovať na rôzne témy. A sestrička sa ma vždy spýtala, či si dám čaj aj kávu. Pre mňa nezvyklá otázka.

Lebo pred nimi vždy stáli po dve šálky. Jedna s čajom, druhá s kávou. V tom čase som hovorieval, že čaj pijem, iba keď som chorý. A doktor vedel presne, kedy bývam chorý. Vlastne už nikdy, vďaka nemu, lebo po niekoľkých rokoch prišiel na to, čo mi vlastne býva a kto to vie poriešiť 😉 Takže som si s nimi dal vždy len kávu, zatiaľ čo oni si vypili najprv čaj, vždy nejakú kupovanú zmes v sáčku, čo bolo vtedy obvyklé, časté a normálne,  a za tým kávu.

A dnes? Teda nie len dnes, ale v tomto období? Dá sa povedať posledné roky? Ráno si po raňajkách dám vždy čaj a po ňom kávu 😉 A nepríde mi to divné, ako vtedy v minulosti.

Čaj pijem bylinkový, ale nie sáčkovaný z obchodu a nebodaj lekárne, kde býva rovnaký čaj drahší, ako v potravinách. Podobne ako zubné pasty. Ľudia vraj veria, že zubná pasta z lekárne je zdravšia, takže radi za ňu zaplatia viac 😀 Čaj si každé ráno robím z byliniek, čo rastú u mňa na pozemku. Vždy si nejaké dve či tri nazbieram. A cez zimu, keď raňajkujem v dome a vonku je hnusne, siahnem do košíka so sušenými bylinkami.

A teraz hovorievam, že čaj pijem preto, aby som nebol chorý. A kávu preto, že ju mám rád 🙂