Čím sa viac blíži termín komunálnych volieb 15. november 2014, tým častejšie slýchavam otázku od svojich priateľov a známych, koho budem voliť. Poštové schránky, stĺpy pouličného osvetlenia a panelové ploty sú plné mien a tvárí ľudí, ktorí sa uchádzajú o našu priazeň. Teda o priazeň možno ani tak nie, ako o náš hlas. A dokonca nás zdravia ľudia, ktorých sme možno v živote nevideli alebo nestretli, len aby sme si zapamätali ich tvár a z plagátov k nej priradili aspoň číslo na volebnom lístku, keď už nie ich meno. Tak koho v sobotu voliť?

Keď si ľudia pozerajú volené plagáty, niekedy sa nestačia čudovať, kto všetko má tú odvahu (alebo drzosť?) kandidovať na poslanca či primátora. Chlap, ktorý nechá vynosiť svoju ženu a deti všetok nábytok do nového bytu sa nehanbí napísať, že mu záleží na rodine. Asi kalkuluje s tým, že nie všetci boli jeho susedia. Asi nekalkuluje s tým, že sa ľudia spolu rozprávajú, či už osobne alebo cez sociálne siete.

Ako som si tak prechádzal zoznamy kandidátov a ich stranícku príslušnosť a spájal som si to s tým, čo o nich bezpečne viem, čo už v minulosti urobili alebo naopak neurobili a mali alebo mohli, došiel som k záveru, že v tom maraste bude oveľa ľahšie namiesto rozhodnúť sa, koho v sobotu voliť radšej urobiť iné rozhodnutie: Koho nevoliť.

Smer-Sociálna demokracia v objednanej politickej inzercii v „nezávislých“ predvolebných novinách na niekoľkých stranách vypisuje, čo všetko urobil Banskobystrický župan Marian Kotleba za posledný rok od zvolenia do funkcie nami, voličmi, občanmi, ľuďmi. Ako nespolupracuje so zastupiteľstvom. Asi si ľudia zo Smeru myslia, že sme hlúpi alebo máme krátku pamäť, ako sme zabudli, že to bola poslankyňa Smeru, ktorá hneď po voľbách vyhlásila županovi vojnu! Namiesto svojich úspechov (ktoré akosi nie sú) alebo svojich plánov (tiež silne pochybujem) Smer za drahé peniaz (odkiaľ ich nabrali?) v novinách vypisuje, ako im jeden jediný človek urobil bebí. Asi im poriadne stúpil na otlak, priškrtil peňazovody, keď naň tak kydajú. Teda to robí dobe 😀

KDH vstúpilo do koalície so Smerom zakaždým, keď hrozilo, že nepriateľskí politici prídu o korytá a tučné bakšiše. To, že sa dokážu spojiť s svojím „odvekým nepriateľom“ svedčí o tom, že nie sú nepriatelia, len iná banda, ktorej ide o to isté. Osobný prospech z rozkrádania našej vlasti. Iba v médiách hrajú hru na súperov. Kto im to ešte žerie?

SDKÚ už hádam ani nežije, len živorí na politickej scéne a ako každé účelové zoskupenie končí svoju púť po použití. A hoci tento kôň zdochýna akosi dlhšie, myslím, že už to má zrátané dávno.

Keď vylúčime „štandardné politické strany“ (citujem slová pána predsedu Smeru Róberta Fica) z nášho uvažovania, mohli by sme ich vylúčiť aj z nášho života, pretože okrem „štandardného“ rozkrádania nášho štátu pre nás nič dobré neurobili. Ozaj, prečo si veľa ľudí myslí, že keď tieto strany Fico označí za štandardné“, tak štandardnými naozaj sú? To naozaj považujeme politikárčenie, kupčenie s hlasmi, dohadzovanie si štátnych flekov za štátne (naše) peniaze kamarátom za štandard? Tak to potom oveľa radšej volím neštandardné politické strany, len keď bude v štáte kľud a poriadok.

Možno si ešte pamätáte, ako pán predseda najskôr zľahčoval „vrece zemiakov“ a potom varoval pred neštandardnými a extrémistickými stranami v politike a pri moci. Samozrejme, treba ľuďom ukázať bubáka, keď už som nedokázal ukázať svoje schopnosti pracovať pre nich, len pre seba a sponzorov. Víťazstvo Kotlebu v župných voľbách ukázalo, že ľudia majú viac rozumu a odvahy, ako predseda strany dúfal. Aj preto „štandardné politické strany“ odsabotovali eurovoľby, pretože by aj u nás, tak ako v iných krajinách, mohli vyhrať možno podľa smeráckeho slovníka „neštandardné“, no za to pre občana orientované strany typu „Piráti“.

Aj v nedávnych komunálnych voľbách v Českej republike získali „neštandardní“ a nezávislí veľa miest. Dokonca „pirát“ sa stal vôľou občanov primátorom v Mariánskych Lázních, druhom najväčšom kúpeľnom meste. A aj medzi poslancami mestských a obecných zastupiteľstiev je veľa členov tejto strany. Pritom nejde o nijakých cestných či iných pirátov, ide o ľudí, ktorí majú po krk skorumpovanej právnej džungle, kde sa kašle na občana.

Vlaňajšie krajské voľby, následné eurovoľby a aj nedávne komunálne voľby v Českej republike dokazujú, sa voliči nemusia báť „prepadnutia“ svojho hlasu, ak dajú mandát kandidátom, ktorí nefigurujú v nijakej kauze, nebrali provízie a nie sú s nimi spojené nijaké škandály.

Iste, „štandardní“ politici nás budú strašiť „extrémizmom“ a iným „izmom“, ale to z nich hovorí len hlas strachu. Strachu o posty, o kšefty, prachy. Nikto z nich totiž nepovie, čo je to ten extrémizmus, len kalkulujú so strachom hlúpych a nevzdelaných ľudí. No ja nie som ani hlúpy ani nevzdelaný a už vôbec nemám strach. A poviem vám, ako budem voliť.

Zoberiem si volebný lístok, pôjdem odhora až dole a popreskakujem všetkých kandidátov Smeru, KDH, SDKÚ a iných prefláknutých strán a zakrúžkujem prvých (do celkového počtu kandidátov), ktorí budú mať u mena uvedené, že kandidujú za Ľudovú stranu alebo že sú nezávislí. Keď teda so županom nechcú spolupracovať krajskí poslanci, tak nech má podporu v mestách a obciach.

Nie len v Čechách a europarlamente, ale aj u nás doma nech sa začne čistiť spoločnosť. Toto je moje Slovensko.