V poslednom období mám pocit, že sa častejšie začalo hovoriť a písať o takzvanom pasívnom príjme. Mal by to byť taký druh zárobku, ktorý nie je závislý od úsilia a času, ktorý mu venujete. Na rozdiel od práce v zamestnaní, kde musíte odrobiť určitý počet hodín alebo podať určitý výkon a od neho je závislá výška výplaty. Ale napríklad prenájom bytu, ktorý býva dávaný za typický príklad pasívneho príjmu, nezáleží od toho, koľko času robíte. Je ale pasívny príjem skutočne pasívny?

Dostávať rentu, teda pravidelný príjem, bez toho, že by pohol prstom, to je asi sen mnohých ľudí. Pre to treba ale najskôr niečo urobiť. Dôchodcovia, ktorí takýto príjem dostávajú, museli dlhé desaťročia odpracovať a nie vždy v ľahkých podmienkach. Majitelia nehnuteľností, ktorí ich prenajímajú, museli najskôr dobre zarobiť a potom investovať. A potom kontrolovať dodržiavanie nájomných zmlúv, technický stav nehnuteľností a nezriedka vymáhať platenie nájomného a lebo po vyhodení neplatičov zháňať nových a spoľahlivejších nájomníkov. Nezdá sa mi, že by toto bol naozaj pasívny príjem.

Ďalším príkladom pasívneho príjmu je prevádzkovanie internetových stránok so zobrazovaním platenej reklamy. Lenže na reklamu klikajú len ľudia a aby ľudia prišli na stránku, treba mať články. A tie treba tiež písať. Takže ani toto nevyzerá na veľmi pasívny príjem. Navyše, pre príjem z reklamy na internete treba mať možnosť faktúrovať, čiže mať živnosť. A viesť účtovníctvo. Ani to nevyzerá veľmi na pasívny príjem.

Pokiaľ nie ste dosť hlúpy, aby na vás sadlo unavené šťastie a vyhrali ste v lotérii, nezostáva vám nič iné, len pracovať, odvádzať dane a čakať, kedy zostarnete, a dúfať, že vo vašom dôchodkovom veku budú fungovať starobné dôchodky a že tento pasívny príjem bude stačiť na to, aby ste prežili.