Pre mnohé firmy je koniec júna posledným termínom pre podanie daňového priznania a zaplatenie dane z príjmu právnických osôb. Pred chvíľou som sa vrátil z banky, kam som odniesol príkaz k úhrade a daň zaplatil. Pritom ma štát okradol o päť stovák.

Väčšina ľudí má zafixovaný 31. marec ako najneskorší termín zaplatenia daní. No ak požiadate o odklad, za istých podmienok ho môžete dostať. A prečo by som nepožiadal a nezaplatil o štvrť roka pozdejšie, keď môžem? A prečo si myslím, že ma vláda okradla?

Pretože zmenila podmienky uprostred hry.

Keď som končil v bývalom zamestnaní, nechal som si založiť firmu špecializovanou spoločnosťou. Stal som sa jediným spoločníkom aj konateľom spoločnosti s ručením obmedzeným. Pretože podmienky, ktoré vtedy na Slovensku panovali okolo živností sa mi ale ani trochu nepáčili. Najmä odvody. Bez ohľadu na výšku zárobku, bez ohľadu na voľno alebo nedostatok zákaziek. Firmu som nezakladal s vidinou zdierania úbohých zamestnancov a na ich úkor vyvážania sa na drahom SUV ani s cieľom vybudovať nadnárodný holding s obrovskými ziskami na úkor svojich zákazníkov. Potreboval som právny rámec na to, aby som mohol vykonávať svoju prácu, vedel ju fakturovať a platil dane podľa platných predpisov.

V podstate z tržieb som zaplatil za kanceláriu, internet, mobil, účtovníka a nejaké drobnosti. Raz za pár rokov nový PC. Všetko ostatné by mohlo ísť na moju mzdu. A odvody a dane z nej. Načo zisky, keď ide v podstate o možnosť uživiť sa svojou prácou a byť na tom lepšie, ako na úrade práce. A je to lepšie aj pre ten úrad práce, nemá so mnou starosti, nestojím ich prachy. Takže ak by som po zaplatení všetkých poplatkov a nákladov vyplatil sebe zvyšok ako mzdu a štátu ako odvody, mohol mi zostať „zisk“ sto eur, z toho by som zaplatil štátu dvacku ako daň a išli by sme ďalej.

Lenže to by si vláda nesmela dodatočne vymyslieť daňovú licenciu. Poplatok za povolenie podnikať. Daň za to, že nie ste štátu na krku, ale živíte sa sám a ešte aj tu bandu darmožráčov okolo. Pretože sú mojimi zákazníkmi prevážne spoločnosti, plátcovia DPH, je aj moja spoločnosť plátcom DPH. A teda daňová licencia v mojom prípade predstavuje sumu 960 eur ročne. Presne toľko som dnes poslal štátu za nefungujúce zdravotníctvo, zdevastované školstvo a zničené cesty. Jediné, čo tu funguje, sú stíhačky nad hlavou, delostrelecká kanonáda v neďalekom výcvikovom priestore, teda príprava na vojnu. Ktože nás ohrozuje?

Keby nebolo licencie, vyšla by mi daň zo zisku necelých 500 eur. A keby som nemusel ušetriť na mzde, teda si z tržieb krátiť výplatu, aby som na tú prekliatu licenciu ušetril, tak by som mal vyššiu mzdu, za ktorú by som minul viacej v obchodoch v meste a tým „podporil malé a stredné podnikanie“ vo svojom okolí.

Lenže moji priatelia a známi tieto peniaze nedostali a navyše sami museli zaplatiť rovnakú sumu ako ja. Štát tak okradol nie len mňa, ale aj ostatných podnikateľov. Vyčerpal peniaze z tohto regiónu, urobil ho ešte chudobnejším. Vláda si myslí, že vie moje peniaze minút lepšie, ako by som ich minul ja.

Ja si to nemyslím.