Nedávno som musel za svojím pneu-mechanikom. Keď som k nemu dorazil, postavil som auto k zdviháku, mechanik ho zdvihol a dal sa do práce. Medzitým som s majiteľom prehodil, ako vždy, pár slov. Na monitore PC mal práve fotku úplne čierneho vežiaka, bolo mi jasné, že vyhorel do tla. „Čo na to hovoríte?“ spýtal sa ma. A ja na to: „O čo sa jedná?“ „No predsa ten vyhorený mrakodrap v Anglicku.“ opáčil neveriacky, že o tom nič neviem a ani nemám názor. „Sorry, ja už roky nesledujem správy v telke ani rádiu a novinách. To samo alebo mu niekto pomohol?“ Môj mechanik pochopil, že naozaj nesledujem správy. A je mi dobre.

Pochopil som to už dávno. Súčasné spravodajstvo nemá nič spoločné s prinášaním správ. Namiesto informovania o tom, čo sa deje doma či vo svete sa médiá snažia zamerať našu pozornosť nimi želaným smerom a vyvolať strach. Nedozvieme sa, čo dôležité alebo zaujímavé sa stalo, ale čo chcú, aby sme vedeli a ostatné nám taktne zamlčia.

Nie, naozaj netúžim, aby ma večerné správy informovali o radostnom plnení plánu päťročnice, dosiahnutých úsporách v priemysle a zvýšených výnosoch poľnohospodárov. Vadí mi akákoľvek neobjektívna propaganda. Ale vedieť, že na opačnom konci Európy zhorel činžiak, vybuchol autobus, kúpala sa celevriťa hore bez skutočne nepotrebujem. Jednak to (čo sa deje) neviem ovplyvniť a zmeniť, ale ani na mňa to nemá nijaký vplyv. Jednoducho povedané sa ma to netýka. Tak prečo si tým zaťažovať myseľ a vytesniť z hlavy svoje pozitívne myšlienky a plány?

Zaoberám sa tým, čo sa deje v mojej blízkosti a v okolí, venujem sa tomu, čo má silu ma ovplyvniť a zmeniť moje plány a preferencie. Alebo investujem energiu do toho, čo sám dokážem ovplyvniť a usmerniť. Preto nesledujem televíziu „v hlavnom vysielacom čase“, nečítam bulvár ani tlačený na papieri ani vydávaný na internete, nepočúvam rádio ani v aute. Reklamu k životu nepotrebujem, je mi jedno, čo mi chcú predať. Kupujem to, čo sám potrebujem a keď to nemajú, z obchodu odchádzam. Svoje nech si strčia za klobúk, keď moje nemajú. A tak isto nepotrebujem k plnohodnotnému životu správy v súčasnej podobe.

Iste, raz za čas sa môže stať, že sa neviem s priateľmi porozprávať o tom, čo sa deje vo svete. No a čo? Netrpím paranoiou, netrpím strachom, neriešim hypotetické situácie, ktoré aj tak nikdy nenastanú. Viem, že mocní potrebujú ľudí vystrašiť, aby sa im dalo ľahšie vládnuť. Keď dôjde k zvýšeniu daní, môj účtovník ma na to upozorní. Ostatné sú taľafatky pre zábavu obyvateľstva.

Hovorím to každému známemu. Nepozerám správy, nezaujímajú a odvtedy je môj život krajší, pokojnejší. Keď si pustím telku, tak len na (vybraný) šport, dokumentárny alebo prírodopisný program. Ostatné je manipulácia a to ide mimo mňa. Žijem si svoj život. Tak ako ho chcem žiť ja sám.

Vyskúšajte, uvidíte 😉