Vianočné sviatky sú obdobím, kedy sa v televízii častejšie vyskytujú aj bohoslužby rôznych vyznaní. Mal som možnosť vidieť evanjelické bohoslužby z Opinej deň po Štedrom dni a musím vám povedať, že väčšiu hlúposť som už dávno nevidel. Farári rozprávali a spievali, posťažovali sa , ale vlastne nič nepovedali. V podstate zabili hodinu času v telke a ani tú poriadne nevyužili.
Viete, kde je Opiná? Nie? Ani ja som to nevedel. A počas celej evanjelickej bohoslužby som sa to nedozvedel. Musel som si to nájsť na Google mapách. Je medzi Prešovom a Košicami, východne od diaľnice, spojujúcej tieto mestá. V podstate pekná diera v kopcoch. Ani nie dve sto obyvateľov. Márne som čakal na úvod, alebo aspoň v priebehu programu od niekoho vetu typu: „Vítame pri televíznych obrazovkách divákov z Opinej, malej dedinky košického okresu, ktorá je známa tým a tým a oplatí sa tu navštíviť to a to.“ Nič. Potenciál slávy pätnástich minút bol využitý na to, aby dvaja tuční farári kritizovali dnešnú konzumnú spoločnosť. Dvaja vypasenci, priame dôkazy o nadmernej spotrebe zrejme nekvalitných potravín, kázali vodu, hoci víno pijú, ergo prežierajú sa.
Ozaj, viete aký je rozdiel medzi rapperom a farárom? Len v tom, že obidvaja čítajú v inej tónine.
Viackrát v bohoslužbe bolo spomenuté, že Vianoce sa stávajú sviatkami konzumu, že malým deťom ide viac o materiálne darčeky ako o to, o čom vlastne Vianoce sú. Že sa predháňajú v tom, kto akú elektronickú hračku dostal, než by si vážili, že našli pod stromčekom aj nejaké oblečenie, čo je oveľa dôležitejšie. Príde mi ale farizejské kritizovať malé deti, že sa správajú ako sa správajú a nepripomenúť dospelým, ich rodičom a učiteľom, že to oni sú tí, ktorí takto nezodpovedne a materialisticky povrchne vychovali svoje deti. Príde mi divné, že ani jeden z dvoch farárov neskritizoval rodičov za to, ako mentálne gniavia svoje potomstvo. Zrejme sa bál, že keď skritizuje svoje veriace ovečky, tak mu do kostola neprídu viac. Malé deti sú čisté ako list papiera. Učia sa počas života to, čo vidia u svojich rodičov a autorít. A ak je farár tučný, rozprávajte im o tom, že majú jesť striedmo a zdravo. Ak sa rodičia naháňajú za mamonom a šalejú pred Vianocami v nákupných centrách, rozprávajte im o tom, že Vianoce sú sviatky pokoja a radosti so svojimi blízkymi.
Táto téma sa v kázni vyskytla viackrát, ale ani raz nezaznela konkrétna rada, čo treba robiť. Ani raz farár nepovedal svojim veriacim, čo od nich očakáva. Ako sa správať, ako si sviatky urobiť radostnými bez bezbrehého míňania ťažko zarobených peňazí. Bez toho, aby sa veriaci stali súčasťou tohto megalomanského kšeftu. V podstate len mlátil dookola prázdnu slamu.
Za celú hodinku neurobil nič užitočné pre veriacich a občanov obce. Nepozval v priamom televíznom prenose ostatných občanov Slovenska na návštevu ich dedinky a farnosti. Fabriku ani družstvo v ich obci dnes už nikto nevybuduje. Zato turistický ruch, ako sa tomu dnes moderne hovorí, môže do obce priviesť návštevníkov a tí za pomoci svojich peňazí za poskytnuté služby môžu zveľadiť obec aj farnosť. To by ale farári nesmeli byť zahľadení len do seba a svojich motlitebných knižiek. To by sa farári nesmeli báť poukázať na skutočné problémy spoločnosti, ktorá ich ale zároveň živí. To by farári nesmeli byť závislí na tejto spoločnosti, založenej na peniazoch. To by títo tuční farári nesmeli byť súčasťou takejto konzumnej spoločnosti.
Ani raz nezaznelo z kancľa, že by ľudia mali ignorovať vyčačkanú Vianočnú výzdobu nákupných centier, že by sa nemali zúčastňovať tej nákupnej horúčky, že by na Vianoce mali viac dbať na darčeky skôr symbolické, ako materiálne. A svojich blízkych obdarovať vtedy, keď to potrebujú (pri nástupe do školy do nového školského roka, pri vstupe do zamestnania, pri životnej tragédii) a nie vtedy, keď je to napísané v červenom kalendári s dlhobradým svätým klausom so sobami. Že skutočné radostné sviatky pokoja zažijú vtedy, keď nebudú stresovať čo komu a kedy kúpia, čo nestihli, keď nebudú tŕpnuť, či kuriér donesie včas blbosť, ktorú nikto nepotrebuje len preto, aby sa nebáli, že ich niekto ohovorí, lebo nedali dostatočne drahý darček. Že Vianočnú náladu nosíme v sebe, že ju zbytočne hľadáme v záplavách svetelných hadov a fontán na oknách, balkónoch a štítoch striech našich príbytkov.
Nič z toho v telke ten deň nezaznelo.
Ak takto vyzerajú všetky bohoslužby, tak prečo má človek chodiť do kostola? Čakal som nejakú myšlienku, nejaké posolstvo, nejaké svetlo do duše. Tí dvaja farári vedeli dostatočne dopredu, že budú mať svojich pätnásť minút slávy v slovenskej televízii k dispozícii. Takto trestuhodne zahodiť šancu na povznesenie ducha svojich ovečiek aj prezentácie seba ako skutočného pastiera, to sa len tak nevidí.