Moderná spoločnosť je založená na deľbe práce a špecializácii. Keď chcete chlieb, zájdete si ho kúpiť do obchodu, pre ktorý ho napiekol pekár a doviezol šofér. Každý robí svoju prácu a nemusí vedieť všetko, vďaka tomu je výkonnejší a efektívnejší. Ak chcete poslať niekomu list, zabalíte ho do obálky, napíšete adresu a necháte to na poštárov. Oni vedia, kam a ako ho doručiť.
Pošta má dokonca systémy, ako doručiť list adresátovi, ktorý nie je zastihnuteľný na adrese, uvedenej na liste. A nejde pritom len o oné povestné žlté a modré oznamovacie lístky, ktoré vám hovoria, že v čase návštevy poštára ste neboli doma a máte si sami ísť na poštu vystáť rad a prevziať zásielku.
Pošta prevádzkuje aj poštové priehradky a službu doposlania. Môžete odcestovať na mesiac alebo dva roky na opačný koniec republiky a pošta je schopná každú zásielku poslať na vašu novú adresu, bez ohľadu na to, že odosielateľ ju nepozná. Stačí, keď pozná adresu vášho trvalého bydliska.
Aj poštové priečinky sú fajn. Využívajú ich väčšinou firmy, ale aj súkromné osoby. Jednoducho príde zásielka na poštu, ale doručovateľ namiesto toho, aby sa vláčil do bytovky, kde vás aj tak nenájde a vypisoval oznámenku, hodí vám list do priečinka. Pri väčšej zásielke oznámenku. Vy si prídete na poštu, kedy sa vám chce (v rámci otváracích hodín samozrejme) a zásielky si z priečinka vyberiete. Aké jednoduché, milý Watson.
Mne sa však pravidelne už niekoľko rokov stáva jedna vec. Doručovatelia ma nevedia nájsť na adrese trvalého bydliska, pretože tam už roky nebývam, bývam s frajerkou. Občas to skúšajú, ak sa to tí nezamestnaní na aktivačných prácach (a nerobme si ilúzie, že sú bez zamestnania len preto, že roboty nieto) nejako dozvedia, aj v mieste mojej kancelárie. Do ktorej si chodím kedy sa mi chce a ako sa mi chce, väčšinou vtedy, keď potrebujem nejaký papier. Pretože internet a tlačiareň mám aj u frajerky aj na chate. Tak prečo by som trávil čas v nejakej kancelárii?
Pre úplnosť by som mal dodať, že sa jedná o doručovateľov Mestského úradu nášho okresného mesta na konci sveta. Páni úradníci, aby ušetrili peniaze z našich daní a vyhodili ich za niečo úplne iné, doručujú úradné písomnosti, ako to len slušne napísať, laickými doručovateľmi. Netušia o existencii listového tajomstva, nepoznajú ulice v meste a už vôbec nie jeho obyvateľov. Pretože kto nepozná v tomto meste mňa, je tu privandrovalec alebo úplný trotl.
Po takých dvoch mesiacoch sa im konečne podarí nejako ma nájsť a doručiť zväčša upomienku o nezaplatení dane z nehnuteľnosti alebo poplatku za smeti. Naposledy cez zamestnávateľa mojej priateľky. S kopou rečí o tom, ako ma márne hľadali na adrese trvalého bydliska. Tej adrese, ktorú mali napísanú na obálke s doručenkou, ktorú nakoniec nechali na pulte v tom obchode.
Milý pán primátor, milí páni úradníci, milí doručovatelia Mestského úradu. Vyserte sa na to. Jednoducho tú obálku podajte na pošte. Oni už vedia, že mi majú dávať poštu do priečinka a dajú tam aj ten váš list o daniach. Ja ich potom včas zaplatím a všetci budeme spokojní.