Aj keď som si to skôr ani neuvedomoval, bol som športový typ. Ako dorastenec som neznášal behanie po ovále, oveľa radšej ako dospelý som mal cross. Jazdieval som na bicykli, sám, po okrese. Zimné športy ani plávanie ma nijak neuchvátili, ale pohyb mi nebol cudzí. Dokonca som mal fyzickú prípravu ako súčasť práce záchranára.

A hoci som behanie pre bolesti kolena zanechal, športovať som neprestal, s výnimkou párročnej pauzy, keď ma zamestnávalo riadenie jednej akciovky. Fyzička mi ešte chvíľu vydržala, ale neskôr som si uvedomil, že už to nie je ono a že ani v práci už nepodávam taký výkon, ako som bol zvyknutý. Veľa som cestoval autom a večer som sa cítil unavený.

Z jednej služobky som si domov doviezol parádny crossový bicykel a odvtedy vždy, keď som sa vrátil za vidna, som dal pár km a naplno ho využíval cez víkendy. Bicyklovanie som prerušil len nedávno, keď sa objavil vážny problém s chrbticou. Po odznení akútnych problémov mi v nemocnici terapeutka ukázala zopár cvikov na posilnenie chrbtového a brušného svalstva.

Prekvapil som ju asi dvakrát. Prvý raz, keď som sa pri jej cvikoch nezadýchal ani pri zvýšení počtu opakovaní a druhý raz, keď ma poslala prechádzať sa po chodbe a namiesto očakávaných 40 metrov som urobil asi 2000 m, kým ma nasilu poslala opäť do postele. Raz darmo, športovec sa nezaprie 😉

A hoci je s mojím chrbtom oveľa lepšie, stále doma cvičím takmer každý deň. Dokonca v pracovný deň vstávam o dobrú polhodinu skôr, aby som všetko stihol. Prečo vlastne cvičím?

Pretože mi to prospieva.

Skúste aj vy.