Mám zopár známych, čo už sú v penzii a vypozoroval som dva odlišné postoje. Prvá skupina tvrdí, že nemá celý deň čo na prácu, že sa nudia, a druhá, že odkedy sú v starobnom dôchodku, tak sa nezastavili, toľko toho majú na starosti. Využívajú voľný čas na koníčky, na veci, ktoré nestíhali, kým pracovali. No jedno majú obidve skupiny spoločné. Sťažujú sa, že na dôchodku majú oveľa menej peňazí, než mali k dispozícii, kým pracovali.
Mne ešte nejaký čas do odchodu na zaslúžený odpočinok chýba, ale zrejme budem patriť k tým aktívnejším dôchodcom. Predpokladám, že budem aj potom jazdiť na bicykli, hoci skôr asi na elektrobicykli, že budem tráviť čas v záhrade a že budem cestovať po horách aj po hradoch a zámkoch. A to sú všetko záujmy, ktoré sa bez peňazí nedajú realizovať.
Aby som sa vyhol situácii, že sa aj ja budem namiesto chválenia sa navštívenými destináciami sťažovať na nedostatok peňazí, rozhodol som sa platiť si dobrovoľné príspevky na dôchodok. Samozrejme že som hneď ako to bolo možné, vstúpil do druhého piliera dôchodkového poistenia a hoci média sú pravidelne plné výziev na jeho opustenie v prospech stratovej Sociálnej poisťovne, predsa len ide o moje peniaze a tie si nedám rozhajdákať. Za tie roky sa mi tam nazbierala pekná suma a moje príspevky na dôchodok nad rámec odvodov ju ďalej zvyšujú.
Zvažoval som, že by som si ukladal každý mesiac pár desiatok eur na osobitný účet. Babka k babce a budú kapce, ako sa hovorí. Ale má to svoje ale. Pretože prispievanie na dôchodok takýmto vlastným sporením je ukladanie už zdanených peňazí, ale keď využijem dôchodkové fondy, získam aj úľavu na dani. Samozrejme že štát si stráži svoje, teda moje, peniaze, ale momentálne sú daňovo zvýhodnené dobrovoľné príspevky na dôchodok až do výšky tesne nad tisíc eur ročne.
Som zástancom toho, že šetriť sa má, kým je z čoho. Teda kým zarábam, sa trošku uskromním, ale keď už budem bez výplaty, odkázaný len na dôchodok, budem si môcť vďaka tomu dovoliť o trošku viac. Aby som na penzii nemusel šomrať, že nemám ani čas ani peniaze.