Týmito slovami komentoval dedo môjho priateľa, keď po prevrate koncom štyridsiatych rokov minulého storočia komunisti združstevňovali poľnohospodárstvo v jeho rodnej dedine. Starý gazda dokonale odhadol, ako sa bude vyvíjať poľnohospodárska produkcia v ďalších rokoch. A akí ľudia sa dostali k rozhodovacím kompetenciám.

Mohlo by to vyzerať ako pohŕdanie chudobnými ľuďmi. Ale ak ide v tomto prípade o chudobu, ide o chudobu ducha. Chudoba hmotná je len toho dôsledkom. Pretože paholci, pomocníci na gazdovstve, boli len hrubá sila, ktorá násobila gazdovu. Staré záznamy ukazujú, že paholci vždy vedeli, na čo majú nárok, napríklad na jedno vajce denne a pol litra mlieka. To im dodávalo silu do fyzickej práce a čerta ich zaujímalo, koľko vajec a koľko mlieka, na syr či na maslo, ostalo gazdovi. Oni mali nárok, bez ohľadu na sezónu.

Ďalší vývoj dal starému pánovi za pravdu. „Kulaci“ boli od rozhodovania odstavení, o tom, čo sa bude kedy ako a kde pestovať rozhodovali „paholci“. Neskôr na „okrese“. Skôr išlo o zbožné plány, čo by bolo potrebné pre nasýtenie socialistického obyvateľstva, než čo zem dokáže vyprodukovať a „paholci“ zmenežovať.

Ľudia sa nemenia

Nedávno ma vnuk starého pána, môj dlhoročný priateľ, navštívil. Potreboval čosi drobné s notebookom, lebo byť dnes samostatne hospodáriacim poľnohospodárom je viac práca na internete, ako na poli. Tak to vedú naši vedúci na ministerstve. Ľahšie príde kamarátovi zavolať a prísť na kávu, kým to spravím pokecáme a nemusí sa trápiť s „pánskymi huncútstvami“.

Na pôde začal hospodáriť hneď, ako to bolo možné a ako sa dala pôda „vybrať“ z družstva. S rodinou sa živia obrábaním stovák hektárov. Keďže na poli aj v dielni treba robiť fyzicky a občas aj nárazove, zamestnáva mnohých družstevníkov, lebo družstvu sa akosi nedarí… No družstevníci majú prácu a aj plácu, uživia rodiny a vďaka jeho obchodnému duchu aj pracovnému nasadeniu v traktore si slušne žije zopár rodín a to družstvo si dokáže popri ňom, ako subdodávateľ, slušne zarobiť.

No a pri káve sa mi posťažoval, že už niekoľko dní sa venuje svojmu zánovnému traktoru. Najskôr nevedel, čo mu je, dokonca vymenil hydraulické čerpadlo a keďže aj so zatvorenými očami vie, ako na ňom čo funguje, nechápal tú poruchu, kvôli ktorej teraz už vlastne týždeň stojí a pchá peniaze do ešte nedávno dobre fungujúceho traktora. Nakoniec zamestnal externého mechanika, ktorý kompletným rozobratím zistil, že mu do prevodovky ktosi nasypal piesok…

Takže nepracuje, nezarába, navyše musí platiť z úspor. Páchateľ sa v krčme tíško smeje, ako mu zavaril, kulakovi jednému.

Že pár ľudí z dediny teraz nebude mať prácu, lebo nie je s čím, že nebudú mať peniaze, teda aj obchod a krčma budú mať nižšie tržby, že „kulak“ nedá peniaze na kostol alebo na zveľadenie obce, lebo dal na opravu „pokazeného“ traktora, to nevidí. Že z pomsty úspešnému bude mať stratu celá obec, je mimo chápania týchto ľudí.

Paholci.