Tak znel podtitulok vraj mienkotvorného denníka na internete. Mám si pod tým predstaviť čo? Že denník je tu na to, aby tvoril mienku? Teda hovoril mi, čo si mám myslieť? A ja si mám myslieť, že nemocníc je veľa a preto ich treba rušiť? Lebo chýbajú peniaze? A komu vlastne?

Na úvod spomeniem svoju obľúbenú parafrázu: Že sa tu správne rieši nesprávny problém. Takže máme asi o polovicu viac nemocníc, než koľko je peňazí v zdravotníctve. A čo si mám predstaviť pod pojmom zdravotníctvo?

Sú to nemocnice? Sú to lekári? Sestry? Upratovačky? Alebo lekárne? Nebodaj sanitky? Či distribútori liekov? Možno aj zdravotné poisťovne. Prihára. Firmy, ktoré okrem pár malých vidieckych ambulancií praktických lekárov a niekoľkých nezávislých lekárnikov točia prachy v celom systéme poskytovania zdravotnej starostlivosti.

Prečo tak komplikovane? Lebo tu už dávno nejde o zdravie človeka, tu ide o jeho prachy zo zdravotného poistenia.

V každej normálne spoločnosti by išlo o to, udržať človeka zdravého, a v prípade jeho choroby alebo úrazu ho čo najskôr a najlacnejšie dostať zo stavu chorých do kolonky „zdravý“ a schopný produkovať ďalšie zdroje, po našom peniaze, pre seba aj spoločnosť.

Ako funguje zdravotníctvo v skutočnosti?

Zo zákona musí každý platiť odvody do zdravotnej a Sociálnej poisťovne. A prestať sa o tieto svoje peniaze v poisťovni ďalej starať. Veď oni si s nimi už poradia. Kto? Nominanti vládnej strany, ktorú pod guľami držia tí, čo im cestu na výslnie zaplatili, a ktorí stále určujú smer, v štátnej Sociálnej poisťovni. Teda krk, ktorý točí s hlavou. A manažéri tých istých majiteľov zdravotnej poisťovne. Zhodou okolností by to kľudne mohli byť aj majitelia distribučných spoločností liekov a zdravotníckeho materiálu. Mohli by byť majiteľmi aj lekární a možno by mohli byť majitelia aj zdravotníckych zariadení, ako sa dnes moderne a alibisticky hovorí nemocniciam a kúpeľom.

A kruh sa uzatvára.

Nemocnice nakupujú zdravotnícky materiál od distribučných firiem a to im financuje poisťovňa. Nemocnice aj vykonávajú operačné a zdravotné zákroky a to im tiež financuje poisťovňa. Dokonca nemocnice poskytujú pacientom ubytovanie a stravovanie a to im tiež prepláca poisťovňa. Pacienti chodia k lekárom, ktorí im predpisujú lieky a tie si kupujú v lekárni a tiež to všetko prepláca poisťovňa. Vidíte tú sieť?

Všetko je to perfektne pozapájané, nikde nie je štrbina, ktorou by tie prachy v systéme unikali niekam bokom, ako je vytýčená línia. Poisťovňa > lekáreň > nemocnica > distribučka > … A kde ostal pacient?

Pacient je povinný platiť odvody do poisťovne. Buď mu ako zamestnancovi zrazia zo mzdy, alebo ako živnostník pod hrozbou exekúcie platí sám. A za nezamestnaných, väzňov, mamičky na materskej či školopovinné deti platí štát. Teda z našich daní my všetci, čo ešte máme prácu a sem tam aj plácu, však Váhostaváci?

Zdá sa, že vplyvní už majú všetko pod kontrolou. Celý kolobeh. A pacient, človek, ktorý z nejakého dôvodu má problém so zdravím, si už nemôže vyberať. Ani poisťovňu (iba raz do roka) ani lekára (tú mu určuje poisťovňa, vedeli ste?) a prakticky je jedno, do ktorej lekárne pôjde, kartel chráni štát.

Starať sa o mizernými potravinami a zdieraním v práci podlomené zdravie ľudí je drahé. Treba začať šetriť. A ako sa dá ušetriť pri liečení pacienta? Tak, že sa liečiť nebude. Teda sa mu neposkytne zdravotnícka starostlivosť. Voľno predajné lieky nech si za posledné prachy kúpi sám, ale zo zdravotných poisťovní predsa bohatým peniaze ťahať nebude! Nedáme mu lieky na predpis, nedáme mu protézu. Iba ak za rok. Ak dožije. Aj môjho otca pozvali na operáciu srdca tri mesiace po jeho pohrebe!

Ako docieliť zníženie počtu operácií a ich odklad o dlhé mesiace s nádejou, že pacient rezignuje a tie slabšie povahy umrú? Znížime počet nemocníc. Tvrdiac, že nemáme v zdravotníctve peniaze. No nemáme, keď celý systém ovláda jedna tlupa a tá potrebuje každý rok nové hodinky, novú vilu v mestskom parku a väčšiu jachtu.

Takže zrušíme nejaké nemocnice, lacno predáme za štátne peniaze vybudované areály kamarátom a pacienti nech sa idú pásť. Tí si svoju úlohu splnili tým, že sú zaregistrovaní v poisťovni a zaplatili svoj povinný diel.

Derie sa mi na um porekadlo Kto si bez viny, hoď prvý kameňom. No doba praje zmenám a ľahko sa môže zmeniť porekadlo na Kto si bez nádeje, hoď prvý kameňom. Len aby ich potom nelietalo až priveľa. Kde potom budú ošetrovať tie rozbité hlavy bohatých doráňaných, keď budú zrušené nemocnice a pred bránam zvyšných budú stáť susedské hliadky?