Zaujímavé bolo sledovať médiá, ako v poslednom období nehovorili o porušovaní ľudských práv, ako nehovorili o sankciách, ako nehovorili o vízach. Že si vymýšľam? Nie, nehovorím o Ukrajine, hovorím o Bielorusku. Inokedy časté útoky na tamojšiu vládu, na diktátorského prezidenta a na všemocnú tajnú políciu alebo reči o útokoch na novinárov zrazu zmizli zo stránok novín aj časopisov, aj internetových stránok.

Dôvodom sú majstrovstvá sveta v hokeji, ktoré sa konajú v bieloruskej metropole Minsku. Pritom taká akcia sa nedohaduje na Vianočnom večierku pár týždňov predtým. A býva zvykom, že záujemcov, či ak chcete kandidátov na usporiadanie, je vždy viac a vyberá sa spomedzi nich. Možno to nie je také bombastické, ako pri výbere toho, kto dostane zarobiť pri usporiadaní Olympijských hier, ale rozhoduje sa o tom dostatočne dlho dopredu.

Chce mi niekto tvrdiť, že keď a rozhodovalo o usporiadaní MS v hokeji v diktátorom ovládanom Bielorusku, tak vtedy ešte diktátor nebol diktátorom, všetci dostávali víza automaticky a novinári v Minsku mohli slobodne písať o čom chceli?

Je mi zle z takéhoto politikárčenia, kedy prachy prekryjú všetko zlé a všetci sa tvárime, že je všetko v poriadku.