Najväčším problémom ľudstva je nepamätanie si histórie a ľudí, že si myslia, že všetko bolo kedysi tak, ako je to teraz. Napríklad rok 1939, Mníchovský diktát a argumenty, že v prípade odporu Československa proti Nemecku by nám Rusko prišlo na pomoc. Neprišlo, lebo historicky nikdy nehraničilo so Slovenskom. A podobne je to aj s Krymom. Berie si Rusko „svoj“ Krym späť, alebo je to, ako vždy často, zase trošku inak?
Krym je polostrov na juhu Ukrajiny, leží v Čiernom mori. Je súčasťou štátu Ukrajina. Ale pozor! Len od roku 1954! Polostrov Krym daroval v roku 1954 vtedajší sovietsky vodca Nikita Chruščov Ukrajinskej SSR pri príležitosti osláv 300. výročia pripojenia Ukrajiny k Rusku. Aj keď pojem „pripojenie“ nie je zrejem na mieste, skôr by sa hodilo napísať „dobytia“ Ukrajiny Ruskom. Ukrajina možno trpí „poľským komplexom“. Tak ako Poľsko, tak aj Ukrajina, sú historické územia a historickí národy, ktoré v časoch svojej slávy mali svoj štát a mocensky dobývali okolité územia a v iných časoch zase boli dobývané a kolonizované inými národmi, či skôr štátmi, vo svojom okolí a často boli na dlhšiu dobu ich pôvodné územia rozparcelované medzi mocnejších susedov. Napríklad Poľsko leží dnes západnejšie, ako pred 2. svetovou vojnou. Východné územia Poľska dnes patria Ukrajine a naopak, západné územia dnešného Poľska získali od Nemcov a Čechov (Kladsko). Málo kto si dnes pamätá, že ešte po roku 1945 sa vojensky zasahovalo v oblasti Náchoda. Ak sa pýtate, prečo je to tak, tak odpoveď je jednoduchá. Lebo mocný Stalin a jeho Sovietsky zväz tak rozhodol. Mocní si vždy robili, čo chceli, len formu volili podľa doby a inteligencie vodcu.
No ale späť ku Krymu. Teraz už vieme, že Krym nikdy nebol ukrajinský. Takže berie si Putin späť Chruščovov dar alebo mu naozaj ide o to, aby Rusi neboli na Kryme ohrozovaní nacionalistickými Ukrajincami? Alebo mu ide o ruské námorné základne (ktoré má od Ukrajiny) a strategický prístup k Čiernemu moru? Odtiaľ je predsa na skok do Turecka a teda k hraniciam NATO. Chystá sa zaútočiť alebo len brániť?
Ozaj, kto si ešte pamätá na Budapeštiansky protokol, podľa ktorého ak sa samostatná Ukrajina vzdá jadrových zbraní, tak Rusko (medzi inými štátmi) garantovalo celistvosť územia Ukrajiny? Rok 1992 je zrejme ďaleko, ľudia sa venujú kravinám na Facebooku a v telke sledujú voloviny, takže houbelec vedia, ako to bolo s Krymom a Ukrajinou v skutočnosti.
Že Krym nebol ani Ruský. Rusi vybojovali (ako inak, že?) Krym od Turkov a patrí im definitívne (naozaj?) od roku 1791.
Takže Rusi by mali Krym odovzdať Turkom, ako ich historické územie, nie? Lenže to sa asi nikdy nestane. Tak ako Ukrajina nám nevráti Podkarpatskú Rus (naše historické územie až do roku 1945), tak ako Rusi nevrátia Kaliningrad a celé územie Východného Pruska (do roku 1945) Nemcom. Ako nevrátia Fínom ich územia.
Mocní si vždy robili čo chceli a pravidlá sa písali len preto, aby sa slabí udržiavali v poslušnosti. Aby sa získal čas, kým sa agresor pripraví a keď zlyhala diplomacia, nastúpila vojenská čižma alebo letecké bombardovanie.
Mečiar mal byť predseda vlády v roku 1938 a nebol by nijaký Mníchovský diktát a možno ani jaké Nemecko. Československo by siahalo od Podkarpatskej Rusi až po Severné more pri Hamburgu a hraničilo s Dánskom a Francúzskom. Ukrajina si mala po rozpade ZSSR nechať jadrové zbrane a nemala by problém s Krymom a neoznačenými vojakmi, ktorí behajú po krymských letiskách, prístavoch a iných strategických miestach a zjavne nepatria pod ukrajinskú vládu.
Proti zlu treba bojovať už v zárodku a nebáť sa udrieť. Zavčasu. Cudzie nechceme, ale svoje si nedáme. Voľ radšej nebyť, ako byť otrokom. Aj Japonci ukecievali Amíkov a potom im rozbombardovali Pearl Harbor. Tak ako Amíci mohli následne zlikvidovať Japonsko, tak sa musí každý vlastenec postaviť na obranu svojej vlasti proti komukoľvek. Ukrajincov odrádzajú pred ozbrojenou ochranou Krymu, vraj nemajú proti silnejšiemu Rusku šancu. A Západ, tak ako v 1939, bude len kecať sprostosti, ale nikdy nezasiahne. Preto sa musí každý brániť sám. Aj za cenu najvyššiu.