V poslednom čase všade čítam, že škodcov v domácnosti aj dedinskom gazdovstve by sme mali likvidovať humánne. Prečítajte si to ešte raz: škodcov likvidovať humánne. Okrem toho, že je to jazykový nezmysel, neviem si predstaviť, ako by som mal humánne, či skôr šetrne, bojovať proti škodcom, ktorí ma pripravujú o úrodu, zásoby, a nivočia môj príbytok.
Dokonca som niekde čítal, že myši by som nemal chytať do pascí alebo na lepidlo, ale odchytiť do pasce, ktorá im neublíži a potom ich odniesť niekam do lesa a vypustiť do prírody. Čo vám *ebe?
Škodcovia sú preto nazývaní škodcami, že nám škodia. Napríklad hlodavce požierajú zásoby úrody alebo osivá a okrem toho roznášajú choroby. Nie len na zuboch. Hlodavce nemajú močový mechúr, preto neudržia moč. A vždy, keď ich ľadviny moč vyprodukujú, okamžite opustí telo. A tečie na to, na čom sa práve myš alebo potkan nachádza. Obilie, hrušky, kapusta, mrkva, repa, zemiaky…
A tiež sa hlodavce rozmnožujú priam raketovým tempom. Myši sa rozmnožujú 4 až 8 krát ročne a v každom vrhu môže byť od 4 do 9 mláďat. Všetko je regulované dostupnosťou potravy. Čím jej je viac, tým viac myší sa „urodí“. A veľmi rýchlo dospievajú, už vo veku dva až tri mesiace. Teda sa naozaj množia exponenciálne.
A v takejto situácii mi nejaký humanista či ochranca zvierat bude kázať, že mám ísť na myši humánne, odchytávať ich a nosiť do lesa alebo vypúšťať na poli? A čakať, kedy sa vrátia? Takýto prístup nás len ochudobňuje o potraviny a ich zásoby a ohrozuje naše zdravie. Každého, kto hlása takýto prístup ku škodcom, by mali obesiť za vlastizradu národa.
Jediný spôsobom, ako sa dá proti škodcom efektívne bojovať, je likvidovať ich. Humánnosť-nehumánnosť, tu ide o naše zdravie a naše prežitie. Je to presne také isté, ako s muchou. Ak ju odoženiete, vráti sa. Ak jej čapíte a urobíte z nej machuľu, už vás nebude obťažovať. A ani jej potomstvo.
Je mi jasné, že so škodcami a hlúposťou je to podobné. Nepodarí sa ich nikdy úplne zlikvidovať, ale to neznamená, že sa prestaneme o to snažiť.