Ak nebývate v malej dedinke, tak máte niekoľko možností, kde nakupovať základné aj bežné potraviny. No a napriek veľkému výberu má každý nejaký svoj obľúbený obchod alebo naopak taký, do ktorého nechodí rád. Ja som si včera potvrdil, prečo sa vyhýbam predajni reťazca Billa.
Billa bola prvým reťazcom v našom meste, ak nerátam predajne Jednota, ktorá neskôr zbankrotovala a prevzala ich predajne Jednota zo susedného okresu. Oproti zvyklostiam spred prevratu boli tieto nové predajne čímsi neobvyklým, najmä šírkou sortimentu. Priniesli sem nové spôsoby predaja a priznám sa, že mám problém napísať v médiách obľúbené slovné spojenie, že „priniesli inú kultúru nakupovania“. Pretože to nemá s kultúrou nič spoločné.
Včera bola pekná jarná nedeľa a tak sme sa s polovičkou vybrali na dopoludňajšiu prechádzku spojenú s nákupom citrónov, ktoré v Bille predávajú vážené na kusy, takže si človek môže vybrať tie, ktoré sa mu páčia a nemusí brať v sieťke k štyrom dobrým jeden nahnitý. Keď sme si citróny vybrali a navážili, zamierili sme medzi regále pre vločky. A hneď som si spomenul, prečo tieto obchody tak dlho ignorujem.
Chodby medzi regálami sú úzke ledva na dva nákupné vozíky vedľa seba, takže by sa dalo povedať, že Billa pestuje úzke medziľudské vzťahy, medzi zákazníkmi určite. No a v týchto uličkách sú vytrčené police s „akciovým“ tovarom. Človek nemôže pokojne prejsť, musí sa zastaviť, lebo ako na potvoru stojí tam iný zákazník so svojím nákupným vozíkom a nezmestíte sa obaja. Ja viem, že je to premyslená stratégia predaja, ktorá nemá nič spoločné s tým pôvodným marketingom, teda „poznaj potreby zákazníka a ponúkni mu riešenie“. Toto je prachsprosté vydieranie, manipulácia človeka.
Chcú vás donútiť zastaviť sa a pri čakaní sa pozerať po regáloch a zobrať si ešte čosi, čo možno ani nepotrebujete, ale „hodí sa to“. Ja ale viem celkom presne, čo kúpiť chcem a nepotrebujem, aby ma obchod „upozorňoval“, čo všetko ešte majú. Nezaujíma ma to. Navyše ma takáto obchodnícka praktika zdržuje. Nepotrebujem tráviť čas ponevieraním sa po obchodoch ani im nechcem dávať svoje peniaze za hlúposti.
A keď k tomu pripočítam tú ich akciovú Nescafé Classic v 200 gramovom balení za 6,99 eura, ktorú som nedávno kúpil v jednej predajni SuperFirmy za povinnú firemnú nákupnú poukážku za 4,60 a to som ju mohol mať v neďalekom supermarkete za 3,60, len platenú v hotovosti, tak viem celkom presne, kam dlho nakupovať zase nepôjdem. Bude to Billa.
Nevedia (alebo nechcú) mi pripraviť príjemné nákupné prostredie, kde by som sa rád vracal pre svoj nákup, tak moje peniaze nedostanú a dám ich radšej tomu, komu naozaj ide o mňa ako zákazníka a nie len moje peniaze.
A čo vy? Kam radi chodíte nakupovať a komu sa radšej oblúkom vyhnete? Napíšte v diskusii svoj názor!