Tento týždeň sa pravidelne budím ráno o hodinu neskôr, ako minulý týždeň. Nie, neponocujem dlhšie, ako som zvykol, ani nie som nejak extrémne unavený. Ja vlastne stávam stále v rovnakú hodinu, okolo šiestej ráno. Len na hodinkách je už sedem. A keď si pospím trochu dlhšie, zrazu je takmer osem. Túto nedeľu sme prešli na letný čas.

K smrti nenávidím tieto pravidelné zmeny. V časoch, kedy sa všade robí vo výrobe na tri smeny, kedy sú kancelárske budovy rozľahlé a umelo osvetlené mi príde scestné tvrdiť, že presunom času o hodinu dopredu na jar a potom o hodinu späť na jeseň ušetríme nejakú energiu. Iba čo rozhádžeme ľuďom biorytmus, iba čo ich naštveme. Je to rovnaká hlúposť, ako povinné svietenie áut za slnečného dňa.

Večer chodím spať, keď bývam unavený, ráno sa budím, keď som vyspatý. Budík nemám a nepoužívam, vo výnimočných prípadoch sa pred dlhšou cestou budím na mobil. Takže kľudne budem vstávať ráno o siedmej. Len ma nudí prestavovať dva razy za rok všetky hodiny v byte, v autách, na teplomere. Mobil aj počítače sa mi prestavia automaticky, našťastie.

Už niekoľkokrát tu boli snahy zrušiť dnes už nezmyselné prestavovanie času. No zakaždým sa nájde nejaký iniciatívny blbec, ergo euroúradník, ktorý navrhne predĺžiť tento nezmysel o ďalších pár rokov.

Pokiaľ potrebujem s niekým komunikovať v oficiálnych pracovných hodinách, deň sa mi skráti na reálnych šesť hodín. Prvú hodinu ráno, kedy ja ešte nefungujem a ostatní zarezávajú v práci. A druhú popoludní, kedy ja som aktívny, len vo firmách mi už nikto nedvíha telefóny. Našťastie mi tých šesť hodín stačí na to, aby som vybavil všetky oficiality a ostatnú prácu urobím vo „svojom“ čase bez ohľadu na to koľko má výpravca na stanici. Len by tento nezmysel mali fakt konečne zrušiť.