Vynález očkovania bol považovaný za jeden z faktorov záchrany ľudstva a tiež významného zvýšenia populácie ľudí. Najmä malé deti prestali umierať na detské choroby. V minulosti bol veľký počet detí spôsobom prežitia. Dnes je očkovanie pomaly strašiakom a dobre že nie zbraňou hromadného ničenia. Ja som prežil.

Traduje sa, že mnohopočetné rodiny mali chudobní ľudia na vidieku, lebo boli hlúpi. Nevedeli nič o reprodukcii ani o antikoncepcii a ženy rodili deti ako na bežiacom páse.

Tááák určite. Aby ľudia, chovajúci rôzny statok, bez ktorého by neprežili a teda museli mu veľmi dobre rozumieť, a to všetci v dedine, nie len jeden fiškus, že by boli takí hlúpi? V školách nás učili a deti ešte aj teraz učia všakovaké sprostosti, vlastne ich len učia, čo si majú o veciach a udalostiach myslieť. So skutočnosťou to ťažko vedia, v mnohých prípadoch sú to len hypotézy, lebo svedkovia nie sú a nájdené artefakty sa dajú všelijak vysvetľovať.

Som presvedčený, že pravdu má tá hypotéze, ktorá tvrdí, že rodiny mali mnoho detí, aby zaistili, že aspoň niektoré sa dožijú dospelosti a budú sa vedieť postarať o gazdovstvo aj rodičov. Že to bol ich spôsob dôchodkovej reformy. No a keď prišlo očkovanie a neskôr aj zlepšenie dostupnosti a kvality potravín, ľudia sa prispôsobovali pomalšie. Čo vládam vyhovovalo, veď ľudia sú na to, aby platili dane a umierali vo vojnách. Hoci dnes si myslím, že sa to dá aj skrátiť. Ľudia majú umierať a platiť.

Posledné roky však očkovanie ako fenomén dostalo riadne trhliny, minimálne u polovice obyvateľstva. Pre mnohých je to strašiak a už len vyslovenie slova „očkovanie“ v ich prítomnosti u nich vyvoláva osýpky.

Keď som v lete navštívil, už ani neviem prečo, svojho lekára, sestra (zdravotná, jeho, nie moja) mi hovorí: „Kedy si bol očkovaný proti Tetanu?“ „A ja viem? Ty máš na stole moju kartu a v počítači záznam“, odvetil som po pravde, hoci som tušil, že obligátnych desať rokov už nedávno minulo. Pozrela a potvrdila môj „kvalifikovaný odhad“.

„Furt sa rýpeš v zemi, zbehni dole pre injekciu, nech ti ju pichnem“ znel jej hlas nekompromisne, ale ani som nemal chuť sa s ňou hádať. Tetanovka je hádam ešte v poriadku a mohla by to byť posledná v mojom živote. Plán prác na gazdovstve je rozsiahly na dobrých tridsať rokov, ale to už nejako doklepem aj bez tej ďalšej injekcie.

Druhý deň som pocítil čosi ako vnútornú horúčku a začalo ma bolieť trošku ľavé rameno. Pocit teploty ďalší deň ustúpil a s ramenom som to musel vydržať tri dni, potom to prešlo. Tak takéto vedľajšie účinky očkovania nie sú problém, dajú sa hravo zvládnuť, najmä keď človek nie je otrokom v zamestnaní a môže ísť kedy chce kam chce a pauzu si spraviť podľa nálady.

Ale aj tak k sestričke radšej chodím iba na kávu.