Spam je to, keď dostanete nevyžiadaný mail od niekoho, koho nepoznáte. Občas ale pristane vo vašej schránke zaujímavý obsah. Ako tento otvorený list. Jeho myšlienka je zaujímavá a myslím si, že by bola škoda ho nezverejniť a neopýtať sa Vás na Váš názor.

Rád by som vedel, kde mám zájsť, aby som sa mohol úplne odhlásiť zo štátneho dôchodkového systému. Mám na mysli podpísanie nejakého vyhlásenia (reverzu), že až budem starý, nebudem od štátu požadovať žiadny dôchodok a na oplátku teraz nebudem na tento systém musieť platiť. Rozhodol som sa totiž, že bude istejšie, keď si sám budem sporiť vo fondoch, založím si akciové portfólio a kúpim si na hypotéku nejakú nehnuteľnosť, ktorú potom v dôchodku buď predám, alebo prenajmem. Mám totiž obavu, že inak teraz budem platiť vysoké dane a až mi bude 65, stáť povie: „Prepáčte, nie sú peniaze na dôchodky – môžu za to predchádzajúce vlády, to my nie. No a vy ste si vedľa toho sporil do štátom podporovaných penzijných fondov? Prepáčte, ale inflácia produkovaná minulým vedením Slovenskej národnej banky tieto úspory znehodnotila, nehľadiac na to, že vám tie úspory zdaníme 70%, aby bolo na dôchodky pre tých, ktorí si nesporili. Ako by k tomu tí chudáci prišli, že?“

 
Zároveň by som chcel úplne prestať platiť sociálne poistenie, pretože si myslím, že v mojom
odbore je riziko nezamestnanosti relatívne malé. Platiť si toto poistenie má zmysel predsa len pre tých, ktorí majú reálny dôvod sa nezamestnanosti obávať, nie? Keby mi patrilo observatórium na Lomnickom štíte, asi by som si ho tiež nepoisťoval proti povodni…

 
Alebo by som sa možno aj proti nezamestnanosti poistil, ale rád by som si dohodol individuálne podmienky v nejakej komerčnej poisťovni, pretože mám pocit, že rozumnejšie (pre obe strany) je odvíjať výšku poistného od miery rizika a nie od výšky príjmov.

 
Tiež by som sa rád zdravotne poistil u nejakej komerčnej poisťovni, opäť podľa miery mojej
zdravotnej rizikovosti (športujem, nefajčím, nepijem, nedýcham uhoľný prach v bani, nebrúsim sklo, nepracujem s trhavinami) a nie podľa výšky môjho príjmu.

 
Tiež by som niekde rád podpísal papier, že na smrť mojej matky prisahám, že v živote nepoužijem služieb Železníc slovenskej republiky, aby mi mohla byť refundovaná časť daní, ktorá do ŽSR tečie. Tiež si myslím, že už štát za moje základné a stredné vzdelanie dostal odo mňa daní dosť. Zas tak dobré tie školy neboli! Vysokú školu svojich detí platím sám, takže na školstvo by som už platiť rád prestal. Nepríde mi moc rozumné ani spravodlivé platiť školu deťom sám a ešte ju platiť niekomu inému, len preto, že sa u nás štát neobťažoval zriadiť študijný odbor, ktorý zrovna moje deti potrebujú študovať.
Na druhú stranu štát umožnil obrovskej skupine ľudí vyštudovať stredné aj vysoké školy a absolventi týchto škôl vo vyštudovanom odbore vôbec nenastúpili. Často zastávajú pozície vo funkciách, kedy je ich vzdelanie nadhodnotené alebo úplne mimo odbor.

 
Tiež by ma zaujímalo, ako sa vyreklamovať z právomoci Ministerstva pre miestny rozvoj. Príde mi totiž trochu nespravodlivé, že susedný štátny činžiak, kde žijú vyvolení v údajne „sociálnych bytoch“, za polovičnú cenu, ako platíme my cez ulicu v družstevnom dome, je nákladne rekonštruovaný aj z mojich daní.

 
Keď si budeme chcieť opraviť náš družstevný dom, budeme si to musieť zaplatiť zo svojho, ale tie dane, ktoré platíme aj na rekonštrukciu susedného štátneho domu, nám už nikto nevráti.
Pritom v tom štátnom dome celkom iste nebývajú sociálne odkázaní občania, najhoršie auto, čo pred ním parkuje je Octavia.

 
Tiež by som sa chcel opýtať, kde sa na našej radnici dá odhlásiť od služieb mestskej polície. Ona totiž našu štvrť navštívi len občas a to výhradne z dôvodu montáže papučiek na autá, ktoré opäť vďaka mestskému rozhodnutia nemajú kde inde parkovať.

 
Bohužiaľ už táto mestská polícia nijako nebráni pravidelnému vykrádaniu áut či pivníc, vandalizmu a rušenia nočného pokoja. Keď som na toto mestských policajtov upozornil, odporučili mi, aby sme si zriadili „domobranu“ po vzore niektorých sídlisk v iných mestách, alebo aby sme si najali strážnika (tá drzosť!).

 
To druhé by som veľmi rád urobil – spočítal som si, že keby sa náš blok piatich domov zložil na nočného strážnika, vyšlo by to na cca 7 Eur na jednu domácnosť. Verím, že do tej doby by krádeže ustali. Len neviem, ako odhlásiť a neplatiť služby mestskej polície, ktorú by sme potom nepotrebovali. Zároveň už dlho zisťujem, kde je možné sa odhlásiť od služieb Policajného zboru SR, ktorá sa mi už dlhšiu dobu javí ako úplne zbytočná. Podľa informácií z internetu, tlače a všetkých televízií usudzujem, že 30% všetkých vyšetrovaných prípadov súvisí s prípadmi, ktoré zavinili a alebo spolu spáchali priamo policajti, ďalších 30% zavinili naši politici, rodinní príslušníci politikov a priatelia našich politikov (tu policajti nič nevyšetrujú a ak náhodou aj vyšetria, tak vo finále odložia) a ďalších 40% trestných činov spáchali recidivisti a farebné menšiny. Ak z tejto skupiny je náhodou niečo vyšetrené, na súde sú recidivisti potrestaní len minimálnymi trestami (nedajú sa zatvoriť, pretože väznice už teraz sú preplnené) a Rómovia sú väčšinou prepustení bez trestu.

 
Preto by som sa chcel opýtať, vzhľadom k tomu, že vraj žijeme v slobodnom štáte, na aký úrad mám zájsť, aby som si mohol zaškrtať, ktoré služby od štátu chcem a ktoré nie. Je predsa nezmysel platiť niečo, čo nepotrebujem a nevyužívam, nie?

 
Myslím, že by som s chuťou odhlásil aj služby Štatistického úradu, Výskumného ústavu
pedagogického, Školských úradov, Ústavu štátu a práva, Úradu pre štátnu informačný systém, Energetického regulačného úradu, Telekomunikačného úradu, Národného bezpečnostného úradu, Grantové agentúry, Úradu pre ochranu osobných údajov, 73 Úradov pre zastupovanie štátu vo veciach majetkových a niekoľkých desiatok ďalších.

 
Tiež by bolo dobré, keby bolo možné nejako určiť cenu jednotlivých služieb, ktoré nám štát
priznáva. Keď si totiž idem kúpiť žemľu za 30 centov, jasne tým demonštrujem, že tá žemľa pre mňa má väčšiu cenu, než mojich 30 centov, resp. že žemľa je pre mňa to najlepšie, čo si za tých 30 centov môžem kúpiť. Tiež kúpou tej konkrétnej žemle demonštrujem, že práve táto žemľa od tohto konkrétneho pekára je to, čo preferujem. Každý deň tak vlastne svojimi peňaženkami hlasujeme, čo je pre nás dôležitejšie a vhodnejšie.

 
So štátnymi službami to tak nie je. Nepoznáme ich cenu. Nevieme, či by ich konkurencia
neponúkla lacnejšie a kvalitnejšie. A hlavne nemáme možnosť sa rozhodnúť, či o tie služby za daných podmienok stojíme.

 
Povinnosti platiť na štátne školstvo nás to nezbaví. Obdobne musím platiť za možnosť príjmu
RTVS, aj keď ich vôbec nesledujem, zo svojich daní prispievam na Telekomunikačný úrad, ktorý podporuje navyšovanie cien Telefonica O2, alebo si platím napr. Energetický regulačný úrad, ktorý odsúhlasil ďalšie zdražovanie elektrického prúdu, tak že ENEL má úplne astronomické zisky, tak že radšej nakupuje elektrárne v Rumunsku alebo Bulharsku, tak aby nemusel zlacniť elektrický prúd na Slovensku. A tak je to so všetkými štátnymi službami – buď si ich poskytovanie štát monopolizuje úplne, takže vôbec nemáme voľbu, alebo na výber máme, ale napriek tomu potom musíme platiť aj tú štátnu službu, ktorú sme ale nahradili platenou službou od konkurencie.

 
Napríklad nechápem, prečo v každom bývalom okresnom meste musí byť VšZP a ďalšie zdravotné poisťovne so svojím aparátom pre výber a kontrolu poistného, keď sa výpočet pre odvod poistného vykonáva u zamestnávateľa z rovnakého mzdového základu. Vybrané peniaze sú z príjmových účtov (OSSZ a ZP) rovnako prevedené do jedného mešca, z ktorého sa vykonávajú následné výplaty do sociálnych a zdravotných položiek.

 
Ďalej by som chcel byť zoznámený s cigánom, ktorého živím zo svojich daní a ďalších platieb. Úplne zločinecký sa mi zdá systém, kedy si musíme vydržiavať armádu pol milióna nepracujúcich cigánov, cigánok a ich detí, keď naopak v SR musíme zamestnávať legálne, pololegálne a na čierno, viac ako 400- tisíc cudzincov. Vydržovanie cigánov nás stojí pri veľmi zjednodušenom výpočte minimálne 700 mil. ročne.
Bolo by dobré, keby protimonopolný úrad prinútil štát vzdať sa svojich monopolov na sociálne poistenie, na emisiu peňazí, na rozhodovanie sporov, na zabezpečovanie poriadku, atď.) Tiež by ten protimonopolný úrad mal postihnúť sám seba za monopolizáciu práva na rozhodovanie protimonopolných káuz. Problém asi bude v tom, že inštitúcie, ktoré by nás mali aj pred štátom chrániť (od Protimonopolného úradu až po Ústavný súd) sú vlastne jeho súčasťou.

 
A tak by som bol rád, keby ste mi poradili, ako mám zabezpečiť svoju slobodu, ako prestať byť nevoľníkom, ako platiť len za to, čo užívam, ako sám rozhodovať o svojom živote a majetku.

 
Po zhrnutí týchto faktov mám pocit, že jediné rozumné riešenie je emigrovať a na týchto
VYŽIERAČOV neprispievať. Nech… alebo začnú makať!