Pre chlapa skutočná pohroma. A táto galiba ma postihla už druhý raz v živote. Neviem, čo sa stalo a neviem, ako to budem riešiť. Momentálne mi tento stav vadí a tak zvažujem, aký zvoliť postup a túto katastrofu zvrátiť. Bolo by ideálne čo najskôr sa vrátiť do normálu, ale čo je v živote ideálne, zvlášť dnes?

Prvý raz sa mi to stalo na začiatku deväťdesiatych rokov minulého storočia. Čo by vychádzajúca manažérska hviezda som absolvoval ako súčasť manažérskeho vzdelávania týždennú stáž v Mníchove. A tam je zvykom ku každému výdatnému obedu či večeri dať si poriadne pivo. Dovtedy som ho nepil, v Mníchove som musel. Inak sa tie tie chutné a najmä výdatné porcie zvládať nedali.

Po návrate na Slovensko som sa jedno letné popoludnie na chvíľu zastavil na terase a objednal si pivo. Nechápal som, veď ešte nedávno všetky tie pivá rôznych značiek chutili skvelo, ale toto sa nedalo piť. Nedopitý pohár ostal na stole a takmer dvadsať rokov mi nechýbal.

Celkom dosť piva sa minie u mňa na vidieku. Po celom dni vonku dobre padne po obede alebo k večeru jedno chladené, mám rád konkrétnu značku. A keď je horúčava, tak viac. Preto som si zvykol kupovať aj nealkoholické. Kedysi som „objavil“ ešte pôvodný Birell, vyskúšal som aj iné značky, ale na Birell nemali. Až raz, dostal som od rôznych ľudí rôzne iné značky, som zistil, že skutočnú chuť piva má jedno nealkoholické pivo zo stovežatej. A odvtedy ho kupujem pravidelne každé leto. A keď mi treba ísť autom či chcem rýchlo pokračovať v načatej práci, dávam prednosť nula percent alkoholu, sto percent pivu.

Otvorím si tak jedno také po obede na terase a po prvom glgu neveriacky pozerám na plechovku. Skúsim druhý, stále mi to nejde do hlavy ani dolu krkom. Že by bolo veľmi studené? Asi pred pol rokom som pil Birrel, ale aj ten chutil ako šumienka. Prikladal som to jeho nezvykle vysokej teplote, nebol skladovaný v chladničke. Tak som to skúsil do tretice. Ani studené na kosť ani teplé, tak ako by pivo malo byť. Stále šumienka. Dokonca som klesol až tak, že som ho začal miešať. Odpil som trochu tej žbrndy a dolial dvanástou rovnakej značky, ktorá mi rovnako ako desina aj jedenástka stále chutí. Trochu sa to dalo piť, ale že by to malo význam?

Pozerám zloženie, všetko po starom, aspoň na plechovke. Ale čo vo vnútri? Birrel mi nechutí, Staropramen nealko mi nechutí, voda mi až tak dobre smäd nezahasí, musím jej vypiť veľa. Čo sa stalo? Zmenili receptúru? Alebo sa mi zmenili chuťové poháriky po kovide?

Vyskúšam to postupne, čo mi padne lepšie

Mám plán. Zájdem do supermarketu a kúpim si po tri plechovky nealko piva z každej značky, ktorú tam nájdem. Zachladím ho na optimálnu teplotu a postupne otestujem. Tak ako som objavil chuťou pre mňa správne nealkoholické pivo pred rokmi, skúsim si vybrať optimálnu značku pre túto životnú etapu. V najhoršom prestanem nealko pivo piť. Len musím dopiť túto zásobu, kúpil som tých plechoviek celé plato. Prípadne ho (škodoradostne) ponúknem svojim návštevám 😉