Nebojte sa, nezačal som vo voľných chvíľach piecť. Len som celkom dobre naštvaný z Európskeho Koláčikového Nariadenia. Platí síce už dávno, len ho väčšina webmastrov či prevádzkovateľov webov ignorovala, ako väčšinu sprostostí, ktoré eurokrati odtrhnutí od reality bežného života vymýšľajú za naše peniaze. Do konca septembra 2015 však majú všetci ultiumátum. Od Googlu. Tento týždeň som sa tomu venoval aj ja a ako viete už z nadpisu a úvodných slov, nadšený nie som.

O čo ide? Podľa úradníkov Európskej únie o ochranu osobných údajov a súkromia používateľov internetových stránok. Podľa webmastrov o hovadinu na entú. A ako vždy, pravda bude kdesi uprostred, hoci uprostred nebude celkom presné vyjadrenie, môj osobný názor je že oveľa bližšie na strane prevádzkovateľov webov. A čo s tým majú koláče?

Koláče nič, ale koláčiky, čo skôr, „cookies“, ako sa im anglicky hovorí, sú jadrom problému. Tie malé textové súboríky, ktoré sa aj vám ukladajú v počítači vo vyhradenom priečinku pri každej návšteve takmer každej internetovej stránky. A v nich je niekoľko informácií. Kedy ste stránku navštívili, aké veľké písmo ste si nastavili, akú farebnú kombináciu stránky, ak to umožňuje, na ktorú reklamu ste klikli, čo vás na webe zaujalo, čo ste čítali… skrátka váš pohyb po stránke a preferencie. Ak stránka využíva aj meranie návštevnosti, poskytované externou formou, tak aj ich koláčiky sa nachádzali vo vašom počítači. Nevylučujem, že sa našli prevádzkovatelia stránok, ktorí využívali veľké množstvo externých služieb, takže to s tým „zbieraním údajov“ mohlo niekomu pripadať ako prehnané. Keď ste nejakú stránku navštívili opakovane, pri ďalšej návšteve sa najskôr prečítal obsah uloženej cookie a jednak sa vám nastavili vaše preferencie, jednak prevádzkovateľ webu, ktorému sa tieto údaje z prehliadača odoslali/mohli odoslať, identifikoval opakovaného návštevníka.

Možno ste si všimli, že keď ste sa chystali kúpiť chladničku a na nete ste si o nej hľadali informácie a vyberali značku aj kontrolovali pár obchodov, tak sa vám na rôznych iných stránkach začala objavovať reklama na chladničky. A trvala možno aj mesiac po tom, čo ste si ju dávno kúpili a doma namontovali. To ovplyvňovali práve cookies.

A čo s tým má Google?

Nedávno všetci prevádzkovatelia webov, ktoré využívajú služby spoločnosti Google, dostali mail nasledovného znenia:

Vážený vlastník,

chceme vás informovať o nových pravidlách získavania súhlasu od koncových používateľov v EÚ, ktoré zodpovedajú regulačným pokynom a osvedčeným postupom. Objasňujú vašu povinnosť získať súhlas od koncových používateľov, keď používate služby, ako sú Google AdSense, DoubleClick for Publishers a DoubleClick Ad Exchange.

Prečítajte si čo najskôr naše nové pravidlá pre získanie súhlasu od používateľov v EÚ. Vyžadujú, aby ste od koncových používateľov v EÚ získali súhlas s ukladaním a pristupovaním k súborom cookie a ďalším informáciám, ako aj so zhromažďovaním údajov, ich zdieľaním a používaním v rámci služieb Google. Nemajú vplyv na časti týkajúce sa vlastníctva údajov vo vašej zmluve.

Zaistite čo najskôr súlad s týmito pravidlami, najneskôr však do 30. septembra 2015.

Ak váš web alebo aplikácia nemá mechanizmus na získanie súhlasu, ktorý je v súlade v našimi pravidlami, mali by ste ho ihneď implementovať. Na adrese cookiechoices.org sme zostavili užitočné informačné zdroje, ktoré vám uľahčia tento proces implementácie.

Tieto pravidlá sme zmenili na základe požiadaviek týkajúcich sa osvedčených postupov a regulácie vydaných európskymi úradmi na ochranu osobných údajov. Týmto požiadavkám zodpovedajú aj nedávne zmeny, ktoré spoločnosť Google vykonala na svojich vlastných webových stránkach.

Vopred ďakujeme za pochopenie a spoluprácu.

S pozdravom
tím oddelenia pravidiel Google

Presnejšie ide o naplnenie tohto pravidla:

Skrátka a dobre, eurokrati chcú chrániť každého surfujúceho debilčeka tým, že mu musia webmastri každej stránky, ktorá používa služby tretích strán a pri tom využíva na zbieranie informácií o surfovaní súbory cookies, vopred o tomto informovať a vyžiadať si súhlas surfujúceho človiečika, a keď tento odmietne, umožniť mu surfovať bez využívania cookies alebo ho na stránku nepustiť.

Povedzme si na rovinu, kto by už písal články a za svoje peniaze ich publikoval na doméne, ktorú si za svoje peniaze zaplatil a platil ešte aj hosting len preto, aby potešil tisícky zvedavých ľudí za počítačom alebo s tabletom v ruke? Možno tomu veria milióny facebookových retardov, ale web dnes (a už dávno) funguje úplne inak. Ak mám púšťať na svoj web ľudí a nemám vedieť, čo čítajú, akú reklamu pozerajú a odkiaľ prišli, tak ich tu nechcem. Ako hovoria Angličania, zadarmo ešte nikto nevečeral a ani články na webe nie sú zadarmo. A ani nebudú. Buď za ne zaplatíte peniazmi, ako sa o to snaží systém Piano, alebo zaplatíte inak. Koláčikmi, ich strpením.

No dobre, poďme ďalej.

Spory Googlu a orgánov EÚ sú známe. Orgánom EÚ vadí každý, kto má viac peňazí pokope, ako práve ľudia, ktorí stoja za EÚ, hoci ich nikto nevolil. Potenciálnu konkurenciu treba eliminovať. Tabakové koncerny to majú spočítané, zakázali im reklamu aj v televízii aj v športe, potom prišli na rad výrobcovia alkoholických nápojov, teraz sa EÚ vozí po mobilných operátoroch. Regulácia cien hovorov a prenosu dát v rámci Európy nie je ničím iným, ako eliminácia tržieb a ziskov vlastníkov mobilných operátorov, hoci to na prvý pohľad vyzerá, že ide o blaho ľudí. Ľudia sú tu na dve veci. Aby platili dane a umierali vo vojnách. Platí to šesť tisíc rokov a ani moderná Európa na tom nič nezmenila, hoci sa snaží vyzerať ako dobrý baránok, či skôr dobrý bača. Hovno.

Google prevádzkuje nie len najväčší vyhľadávač, ale aj najväčší reklamný systém na svete a tiež najväčšiu analytickú sieť webov na svete. Dosť na to, aby nasrali majiteľov Európskej únie. A keďže stovky tisíc prevádzkovateľov webov odignorovalo nariadenia EÚ a národné zákony o tom, že majú ľuďom, prichádzajúcim na ich web zobraziť bielu stránku s koláčikovým varovaním a vyžiadaním súhlasu skôr, než im ukážu informáciu, za ktorou z vyhľadávania alebo z odkazu z mailu či diskusného fóra prišli, zatlačili naši ochrancovia demokracie a slobody z Bruselu na Google, ktorý práve tou reklamou dáva tým stovkám tisícov webov zarobiť a prežiť. Svine sú to tie malé firmy, ako moja, ktoré sa živia poskytovaním informácií na webe a žijú z reklamy, lebo nepýtajú almužnu od eurokratov a nedajú im zarobiť na bakšišoch, ktoré sa z eurofondov strácajú. Sloboda je nebezpečná, každého nezávislého treba zlikvidovať a narobiť z nich lacnú pracovnú silu za štandardnú, ehm minimálnu, mzdu. Aj za cenu importu päťdesiatich miliónov gastarbeiterov a ich rodín. Egalité, kričali Francúzi počas evolúcie. Tak už ju majú.

Takže Google, aby sa vyhol ďalšiemu vyšetrovaniu a pokute Bruselu, nariadil svojim spolupracovníkom z reklamného trhu implementovať koláčikový europredpis, inak ich vyradí z biznisu. No a keďže tretinu mojich príjmov zabezpečuje práve reklama, nemohol som si dovoliť to ignorovať. Sledoval som diskusie na webe, overoval rôzne technické riešenia a tento týždeň som zosmolil text o používaní cookies na mojich weboch a nasadil technické riešenie, ktoré tak nejak spĺňa predstavy najmä Google. V podstate som tak ako tisícky iných, okopíroval riešenie, ktoré používa Googel na svojej blogovacej platforme. V hornej lište sa zobrazí varovanie a dve tlačítka. Presne ako na tomto webe, ak ste to už neodklikli.

Jedno tlačítko vás privedie na stránku, kde je vysvetlené, prečo vás tým otravujem a naznačené, čo sa s tým asi dá robiť. A druhé tlačítko vás zbaví otravnej hlášky, ktorá zakrýva hornú časť webu.

Na tomto počítači.

Ak si tento web pozriete v práci, znova na vás vyskočí horný pás s varovaním EÚ, pretože sa to nedá implementovať na užívateľa, ale na prehliadač a počítač. Čítate ma na tablete, opäť hláška! Skúsite smartfón, zase tá hláška! A to je len jeden jediný web.

A čo ma naštvalo tak, že som začal pri rannej káve písať tento článok? Nastavil som v jeden deň v kancelári asi polovicu slovenských webov, každý z nich otestoval na správne zobrazovanie textu aj horného pásika, úpravu menu, fungovanie zamietnutia aj potvrdenia eurohlášky. V dvoch browseroch. Teraz prídem domov, napíšem článok, dám si jeho náhľad a ha! Keďže som prihlásený na web ako admin, mám na vrchnej lište okna prehliadača administrátorský panel s rýchlym zobrazením (používam wordpress). A spod neho vykúka eurolišta o koláčikoch! A pri písaní viacerých článkov nestíham odklikávať! A mám tu ďalšie dva prehliadače, v ktorých občas kontrolujem zobrazenie stránok. Zase budem musieť odklikávať tú stupídnu lištu! Pri niekoľkých desiatkách webov je to naozaj opruz!

A to nehovorím, že si podľa mňa väčšina ľudí nechá splnenie podmienky Googlu na ďalší zárobok na poslednú chvíľu. Koncom septembra nebudeme robiť nič iné, len pri návšteve každého webu odklikávať „Rozumiem“ aby sme mohli čítať to, čo chceme.

Tí, čo majú obavy zo šírenia cookies a obmedzovania osobnej slobody, už dávno používajú efektívne riešenie blokovania cookies a tá miliarda tupcov z Facebooku aj tak netuší, o čo ide a sú už tak sledovaní pomocou kreditiek a vernostných kariet v Bile alebo Tesku, že im nejaké cookies vo Windows alebo Androide môžu byť ukradnuté.

No nič, dopil som kávu, dopísal článok, idem robiť niečo užitočné. Najskôr sa pozriem, ako sa dá založiť firma na Belize a prevádzkovať hosting a weby odtiaľ. Keď budem potrebovať, do dvoch týždňov dostanem písomné potvrdenie, že tam nič nevlastním a že ma tam nikdy ani nevideli.