Internet už dávno nie je slobodným miestom. Sledovaní sme na každom kroku, pri každom kliku a za našu (ne)slobodu nám ponúkajú tovar za výhodné ceny. Veci, ktoré nepotrebujeme, za peniaze ktoré nemáme, a hneď nám ponúkajú na to aj pôžičku. A hoci mám samozrejme inštalované blokovače sledovania aj blokovače reklamy, sú spôsoby, ako ju pretlačia aj ku mne. A občas „zírám“.

Sugestívne mi pretláčajú napríklad „neskutočné zľavy“. Zrejme to funguje, lebo by inak firmy neplatili ťažké peniaze za to, aby sa zobrazovali nefungujúce reklamy. Lenže ak funguje reklama typu „Kúp so zľavou 70%“, čo po slovensky znamená „Predávame za stovku, ale teraz dáme za tridsať a aj tak na vás zarobíme“, tak sa musím pýtať, kto všetko más u nás volebné právo?

Najmä ak poznám reálnych ľudí, ktorí v takejto zľave nakupujú, hoci nepotrebujú, ale keď je teraz také lacné… Mňa pri nákupe nikdy nezaujímalo, akú zľavu (by) som dostal, ale koľko zaplatím. Keď je cena dobrá kúpim, keď sa mi nepáči, nech si nechajú. Nechcú moje peniaze? Nevadí, zoberie iný. Obchody sú vedľa seba na jeden klik myšou. A zistiť reálnu cenu jedného a toho istého produktu na rôznych miestach je otázkou chvíľky. A keď to kuriér dovezie za pár drobných rovno pred dvere aj zo zahraničia, tak v čom je problém?

Hoci už som počul od vysokoškolsky vzdelaného človeka, ako doma na sociálnych sieťach aj na googli, že „Ja neviem nakupovať na internete“. Ľudia sa zabudli učiť, zabudli čítať? Vypli mozgy? Mám sa báť volieb?