Pred Vianocami je vždy na pošte nátresk. Každý niečo posiela. Jedni darčeky, druhí pohľadnice. No a mnohí si chodia svoje zásielky na poštu vyzdvihnúť, keďže ich doručovateľ doma nenašiel. Bodaj by aj, keď sú ľudia väčšinou doobeda v práci. Pošta to nie je ako kuriérska služba, ktorá vám zavolá, kedy plánuje zásielku doručiť a kde vás nájde. A tak si pred sviatkami na pošte pekne postojíte.

Rady v našej vynovenej pošte boli celkom prepletené. Pravé rady na listové a balíkové priehradky, ľavé na peňažné. A konce ľavých boli viac vpravo, ako konce pravých radov, ktoré zase boli oveľa viac vľavo. A tak si človek stojaci na podanie dobierky nechtiac vypočul niekoľko telefonátov alebo osobných rozhovorov.

Zaujala ma jedna staršia pani, evidentne dôchodkyňa, sťažujúca sa druhému dôchodcovi, na rady na pošte. Po úprave priehradok už nedávajú dôchodky pri okienku, ale pri nových peňažných prepážkach. Tak ako okienok, sú celkom tri, ale na rozdiel od okienok pracuje sa len pri jednom. A tak si každý pre dôchodok musí vystáť rad pri tom jednom okienku, nad ktorým navyše ani nie je vypísané, že vydávajú dôchodky. Takže ak si neznalý dôchodca vystojí rad pri okienku, dozvie sa, že stál zbytočne a musí si vystáť ešte jeden rad. Medzi ľudmi, platiacimi šeky, ktorí by mohli stáť v tých druhých radoch a nezdržiavať.

Na čo jej pán dôchodca kontroval, že by asi bolo lepšie mať účet v nejakej banke a nechať si posielať dôchodok na účet. Pani sa nedala, kontrovala späť. Ona má účet, aj kartičku k nemu (myslela platobnú debetnú kartu?), ale dôchodok si vyberá osobne na pošte. A pre prípad, že by ochorela, má jej dcéra splnomocnenie na vybranie dôchodku.

Tak som ich tam počúval, kým som sa dostal na rad a v duchu rozmýšľal, kto koho na tej pošte vlastne zdržuje?