Ležím pod slnečníkom a snažím sa prežiť túto sobotu. V tieni všetky teplomery na pozemku ukazujú blízko štyridsiatky a tak som prečítal v mobile takmer celú RSS čítačku a aj weby, ktoré bežne nečítam. Za normálnych okolností nemám na nezmysly čas. Ale teraz sa fyzicky pracovať nedá a od duševnej práce relaxujem zmenou polohy. No Bárdyho článok na Aktualitách má dvíha z lehátka a opäť zapínam notebook, na ňom sa mi píše predsa len lepšie, ako na smartfóne.
Leto trávim na vidieku, je tu predsa len lepší vzduch, ako v meste. Rozsiahle betónové plochy tu nie sú, a lúky sú menej horúce. Vstávam o šiestej, aby som v rozumných hodnotách Celsiovej stupnice polial dobre zamulčované záhony paprík, paradajok a uhoriek a tiež odviezol vodu na jeseň vysadenému malému ihličnatému lesíku. Dvadsiatka ovocných stromov v bývalom, a teraz už obnovenom, sade dostáva vodu na striedačku v popoludňajších hodinách raz za tri dni. Na toto všetko mi stačí asi tretina vody zo studne, ako u susedov na polovičnom pozemku. Všetko je to o pochopení situácie, dejov v prírode a správnom vyhodnotení signálov, ktoré dostávame. A samozrejme o optimálnom využití zdrojov, ktoré sú k dispozícii v aktuálnej situácii. Nevieme ju zmeniť, no vieme sa prispôsobiť. Niektorí.
Pred deviatou sa dostávam k raňajkám, po tom ako som nachoval 18 hladných krkov, s ktorými zdieľam pozemok. Majú vytvorené podmienky, aby aj v tomto horúcom počasí, či skôr dnes už podnebí, sa mali dobre a boli súčasťou permakultúrneho a trvalo udržateľného spravovania toho kusa krajiny, ktorý vlastním, pre mojich potomkov. Na raňajky mám obvyklý kváskový chlieb so šunkou a tvrdým syrom, vajíčka a dve šťavnaté uhorky, ktoré „neviem prečo“ u mňa rastú a susedia nemajú ani jednu…
O krajine, dlhotrvajúcom suchu aj o „boji s klimatickou zmenou“ viem svoje, z vlastnej praxe, nie z príručky neziskovčíkov. Viem, čo je treba robiť a čo naopak robiť nesmiem, preto mám výsledky, na rozdiel od susedov. Nie len úrodu, ale ani moja tráva nie je zhorená natoľko, ako u susedov, stromy mi neuschýnajú ani studňa. Vodu skutočne chránim, nie len tliacham o tom, viem s ňou hospodáriť a starať sa, aby z pozemku zbytočne neunikala bez úžitku.
A potom si prečítam toto:
Horúčavy ostatných dní nám nespôsobujú len osobný diskomfort, ale nútia nás premýšľať, čo urobiť, aby sme tento trend minimálne spomalili. To, čo vidíme dnes, je totiž len pomerne miernou predzvesťou, čomu bude musieť človek, Homo sapiens, čeliť v nasledujúcich desaťročiach.
Ty spomenieš slovo „premýšľať“ a potom vypustíš slovný blaf „spomalili trend“? Vieš, prečo sa v zime u nás musí kúriť? Lebo v zime (toľko) nesvieti Slnko. A vieš prečo sa v lete kúriť nemusí? Lebo svieti (tak veľa) Slnko! To je žeravá guľa, vzdialená od nás cirka 150 miliónov kilometrov, okolo ktorej táto planéta Zem obieha po eliptickej dráhe a súčasne so sklonenou osou. Preto sa (nie len) u nás cyklicky mení počasie, podľa toho pod akým uhlom dopadajú slnečné lúče na povrch, ako dlho počas dňa a ako ďaleko je Zem od Slnka. Ale zrejme priveľa počúvaš Kabát (jakej sval to Zemí otáčí) a myslíš si, že keď ho trochu unavíme, spomalí a spomalí sa aj trend zmeny klímy. Ozaj, prezradím ti tajomstvo. U nás sú síce v lete horúčavy a suchá, ale sú iné miesta na Zemi, kde je zase viacej zrážok, ako bývalo. Vedel si? Konzultoval si s nimi, čo si oni myslia o zmene klímy, keď sa vracia do normálu?
Keby všetci tí redaktori a neziskovčíci, ktorí nenesú nijakú zodpovednosť k Zemi, pôde ani ľuďom, len k svojej peňaženke a sponzorom, venovali svoj čas a energiu nie na boj proti klimatickej zmene, ale za efektívne prispôsobenie sa klimatickej zmene, konečne by urobili niečo dobré pre ľudí. A napúšťanie bazénov, zapínanie klímy alebo vyhlasovanie zákazu polievania záhrad tým naozaj nemyslím.
A pokračujeme:
Je globálnou samovraždou sedieť zo založenými rukami a polemizovať, či má na klimatickú zmenu väčší vplyv výbuch sopky ako produkcia CO2 zo spaľovacích motorov. A je kaskadérstvo zbierať politické body spochybňovaním či bagatelizovaním vplyvu človeka na globálne otepľovanie.
K prvej vete: Áno, je to tak. A klimatická zmena je fakt. Sopky neovplyvníme, autá to neovplyvnia. Tak nás už prestaňte zásobovať potrebou znižovania uhlíkovej, a po novom v Holandsku už aj dusíkovej stopy. O nič iné ako o kšeft a vyťahovanie peňazí z vrecák bežných ľudí spolu s obmedzovaním ich života (doslova!) nejde. Iba ak o propagandu a hľadanie spoločného nepriateľa. Ktorého ste teraz nahradili Putinom.
K druhej vete: Nie sú o tom dôkazy, ale kto to spochybňuje, je zloduch.
Tak si to predstavujete?
Ak by ste mali pravdu, tak ktorý debil, pardón, človek, nevypol to Slnko, že je tak horúco?
Na záver posledný Bárdyho citát:
Hádzať vinu na sopky, rozvojové krajiny a Čínu už nestačí. Treba urobiť viac.
Súhlasím, treba urobiť viac.
Ale nie politických vyhlásení, bruselských nariadení a akcií neziskových organizácií plných hesiel.
Treba sa začať prispôsobovať súčasnej a najmä budúcej situácii. Pretože stále platí: „mysli globálne, konaj lokálne“.
Spôsob, ako to môžu robiť ľudia na vidieku, na svojich pozemkoch, som popísal v úvode. Obecné úrady by namiesto zákazov polievania záhrad mali vyhlasovať zákazy rýľovania. Namiesto rozdávania hnedých kontajnerov učiť ľudí kompostovať. A Petržalskí ekoaktivisti by namiesto okamžitého zlikvidovania jednorázového plastového obalu po použití výrobku sa mali naučiť, ako obal, ktorý dostali k výrobku v podstate zadarmo (teraz už povinný „záloh“ – ktorý imbelcil vymyslel to slovo?), používať v živote ďalej. Či už ako obal alebo ako iný produkt v domácnosti. A nekupovať iné nové, hoc aj plastové, výrobky, zabalené v iných jednorázových alebo zálohovaných obaloch.
O tomto by mali písať novinári.
Lenže na katastrofických scénároch a hororových textoch, kedy nás dokážu strašiť už aj predpoveďou počasia, a zrejme lepšie zarába.