Stred tohoročného augusta je skutočne horúci. Slnko páli už od rána do západu slnka a na nebi nevidno obláčika, ktorý by tu páľavu urobil aspoň trochu znesiteľnou. Inštinktívne vyhľadávame tieň, ale tieň budov je hádam ešte horší, ako pohyb na slnku. Mesto je v lete neznesiteľné.

Väčšinu ľudí ako prvé napadne „klimatizácia“. Klimatizácia v budove rieši problém horúčavy. Ale len v tej budove. Vonku problém horúčavy ešte zvyšuje. K existujúcemu teplu z ohrevu vzduchu zo slnkom zaliatych plôch pridáva ešte teplo zvnútra chladenej budovy plus stratové teplo hnacích strojov. Môžeme sa potom čudovať, že nad obchodnými centrami s obrovskými klimatizáciami a priľahlými betónovými a asfaltovými plochami, ktoré sú enormne zohriate, vznikajú komíny stúpajúceho teplého vzduchu, schopné odtlačiť mraky s očakávaným životodarným dažďom mimo mesto?

Klimatizáciu som si bohato užil v serverovniach aj v spoločných kanceláriách. Kým v technických miestnostiach je teplota 18°C pochopiteľná vzhľadom na elektronické súčiastky, ktorým zvýšená teplota znižuje životnosť aj rastúcim elektrickým odporom zvyšuje tepelné straty a znižuje výkonnosť, v kancelárii je táto teplota, vyžadovaná zväčša mladými ľudmi, neakceptovateľná. Hovorí sa, že klíma by mala mať nastavenú teplotu asi o päť stupňov nižšiu, ako je vonkajšia teplota. Teda do nejakých cca 27 stupňov Celzia by ani nemusela bežať. Ovšem ak je vonku plus tridsaťpäť, tak rozdiel päť stupňov je pochopiteľne nevyhovujúci.

Chvalabohu teraz nemusím riešiť problémy s klímou a neprispôsobivými kolegami a nemusím sa báť prechladnutia či prievanu. Pracujem na diaľku a sám. A v byte v meste klímu nemám. Nepovažujem ju za dôležitú a prínosnú pri mojom spôsobe života.

Väčšinu času totiž trávim na vidieku, kde si postupne budujem svoj GardenOffice. Za bežných okolností pracujem z domu večer a ráno, aby som sa predpoludním presunul na málo vzdialený vidiek, a večer som opäť na internete doma. No mimoriadne situácie vyžadujú mimoriadne opatrenia, ako hovoril už Stalin a tak som svoj denný režim upravil. Domov už nechodím každý večer, ale každý druhý až tretí, hlavne aby som skoro ráno stihol závlahy zeleniny a iné práce, kým teploty predpoludním aj na dedine dosiahnu tridsiatky. Potom ale zaleziem do renovovaného kamenného domu, do svojej záhradnej kancelárie, a pracujem cez internet na počítači, až kým teploty okolo sedemnástej neklesnú na prijateľné hodnoty.

Kamenné múry si dlho držia svoju teplotu a aj napriek tomu, že je v kuchyni občas v prevádzke varič alebo elektrická rúra, teplota je do príjemných 26°C, občas popoludní trochu viac, ale v noci zase dom vychladne. Takže sa tu dá pracovať v celkom príjemných podmienkach, po ruke je chladnička s jedlom aj pivom, viem si uvariť kávu alebo sa opláchnuť studenou vodu, keď sa vrátim v „inšpekčnej cesty“ vonku. A to všetko bez potreby energie, na rozdiel od budov v meste. Nie len, že ma to nič nestojí, ale ani neprispievam k otepľovaniu prostredia. Skutočné ekonomická ekológia.

Keď je príliš teplo, človeku sa nechce nič robiť ani rozmýšľať. Z tohto pohľadu je investícia do klimatizácie pracovných priestorov pochopiteľná. Ale inak to má samé negatíva, ekonomické aj ekologické. Moje riešenie je aj ekologické aj ekonomické. A pri tom som schopný pracovať na gazdovstve aj podávať pracovný výkon. Síce v inom časovom zadelení, ako väčšina ostatných zamestnancov. Lenže ja pracujem na seba.