Týmto slovným spojením označoval s obľubou môj otec veci, ktoré k sebe pasovali presne naopak, ako „riť na šerbeľ“. Takéto slovné zvraty sú zaujímavé tým, že v skratke pomenúvajú veci, ktoré by bolo treba inak zdĺhavo popisovať. A fungujú aj v dnešnej GenderMultIKultiKorektnej dobe, bez ohľadu čo alebo koho popisujete.

Pred mnohými rokmi, keď sme ako mladí a za úspešných považujúci sa začínali svoju pracovnú kariéru a zakladali rodiny, sa jeden z mojich kamarátov rozhodol postaviť si svoj rodinný dom. Na tom by nebolo nič zvláštne, podobné plány som mal v tom čase aj ja. Čo bolo zvláštne, že si vybral ulicu, kde už stála asi polovica z plánovaného počtu domov, obývaná lekármi, profesormi a inými podobne zaradenými ľudmi, v skratke miestna honorácia. Nič nedbal na slová, že ako robotník bude medzi nimi jediný a že to bude nie len divne vyzerať, ale že bude mať problém medzi nimi „zapadnúť“. Môže byť dobrý sused, ale pri nich bude vždy „len roboš“. Že tam bude pasovať ako päsť na oko.

Ako sa neskôr ukázalo, bol skutočne dobrý sused, občas ho aj zavolali niečo v dome opraviť alebo vykachličkovať, veď bol šikovný. Ale len roboš. No on sa vždy chcel niekomu vyrovnať, dokonca aj auto si kúpil také isté veľké, ako mal milenec jeho ženy.

V dedine, kde trávim dosť veľa času, si v ulici, kde okrem pár bohatších ľudí, pôvodne odtiaľto pochádzajúcich a nijako na odiv svoje bohatstvo nevystavujúcich na konci ulice bývajúcich, sú sami jednoduchší ľudia, dožívajúci v domoch po rodičoch, trochu opravených a prispôsobených novšej dobe, si kúpil dom a kúsok záhrady chlapík, najmúdrejší zo všetkých, čo všetkému sa rozumie, všetko by vedel lepšie riadiť a všade bol a každého pozná, toho času dôchodca.

Typický manažér, ktorý vie perfektne zdôvodniť, prečo to „agrotechnické opatrenie“, teda ten zásah na rastlinách alebo na pôde robí práve vtedy, kedy je to najmenej vhodné, ktorý perfektne vie, prečo mu stromy skapíňajú a kríky nerodia, prečo sa zelenine nedarí a prečo čokoľvek. O všetkom melie v kuse a neprestajne a obšťastňuje svoje okolie svojimi múdrosťami bez toho, že by poznal fakty, hlavne že má na všetko názor. A bez toho, že by to niekoho zo starousadlíkov, ktorí si idú to svoje a majú aj výsledky, zaujímalo.

No takto manažér na dôchodku, ktorý péruje svoju ženu a manažuje svoje dospelé deti, si urobil z tohto gazdovského domu párty-dom. Najprv urobil grilovací priestor ďaleko za domom vo svahu, kam sa nikomu nechce, lebo keď zabudnú horčicu, pošle nejakého vnuka, ktorý zabehne dole „s nadšením“. A už sa tam nechce ani jemu, lebo tie jeho tesárske kúsky, robené stolárskou technológiou, kde hlavný princíp je povrchnosť, už sa rozpadajú. Takže tie reči, pomeriavanie pindíkov, buzerácia detí aj vnukov a oslavy spojené s krikom a dymom, presunul bližšie k chalupe a bližšie k „nadšeným“ susedom.

Takže tiež jeho prítomnosť a netušené schopnosti, čo by mohol, keby mohol, pasujú k jednoduchým ľuďom, ktorí si tu chovajú hydinu a pestujú zeleninu, ako päsť na oko. A všetci čakáme, čia päsť na jeho oku pristane ako prvá. Zo susedov to zrejme nebude ničia, skôr z tých „jednoduchších“ pomocníkov, ktorých si za pár šupov najíma a ktorí s ním vydržia najviac pol roka, lebo k základným schopnostiam manažérov patrí aj to, ako s kým vydrbať.

Lenže na dedine fungujú iné základné princípy.