Dnes by som chcel písať o copywritingu a relatívnosti času v ňom. Celá story začala koncom leta a skončila dnes krátkym a stručným mailom. Čo sa presne stalo?

Už dlhšiu dobu sa zaoberám obsahovým marketingom. Keď pribudlo webov, o ktoré sa starám, najal som si ľudí na písanie článkov na ne. Nie že by som bol lenivý, skôr som to nejak nestíhal. To bol jeden dôvod. A tým druhým bolo to, že článok od iného človeka pôsobí iným dojmom. Jednoducho či sa vám to páči alebo nie, skôr či neskôr sa začnete opakovať. A na textoch je to poznať.

A tiež som chcel písať aj na iné témy, o ktorých nemám svoje weby. Preto som zareagoval na ponuku, ktorá sa mi javila zaujímavou. Písať o miestach a mestách na Slovensku. Ako dosť scestovaný človek som mal dojem, že sa mi bude ľahko písať o miestach, ktoré poznám, a že ich nie je málo. A že by takéto články mohli byť zaujímavé aj pre čitateľov. Na rozdiel od textov plných faktov z wikipédie, zato bez osobnej pridanej hodnoty autora.

Zareagoval som na ponuku na internetovom trhu, určenom pre stretávanie sa podnikateľov v tejto brandži. Bolo to 26. augusta. Ešte ten deň som dostal odpoveď, že scestovanosť je výhodou a či cena, ktorú som uviedol je vrátane DPH. No asi že nie je, keď som písal, že som plátca DPH. Dosť veľa ľudí, hovoriacich si podnikatelia, má v otázke DPH dosť hokej. Myslím, že by si mali problematiku naštudovať, alebo aspoň opýtať sa svojej účtovníčky, aby sa vyhli problémom, keď už teda podnikajú.

Potom ostalo ticho. Zrejme som inzerenta nezaujal, hovoril som si a venoval sa svojmu biznisu. No už 13. septembra, teda po devätnástich dňoch (!) som dostal otázku, či som písal všetky články na tých dvoch weboch, ktoré som uviedol ako referenciu a kde sa články podobné požadovaným, vyskytujú. Spolu so žiadosťou o výber najlepších. Tak som do hodiny poslal linky na asi desať svojich článkov.

Na odpoveď som nemusel čakať dlho. Už 1.októbra (!) večer, teda iba 18 dní po zaslaní referencií, som sa dozvedel, že som celkom dobrý, zrejme aj cena a že sa so mnou uvažuje na ďalšiu spoluprácu. Síce viac ako mesiac v pr.. preč, ale čo, nejak skĺbim svoje doterajšie aj už nové projekty s týmto písaním o cestovaní, veď ma to baví. Takže som reflektoval na napísanie bezplatného skúšobného článku o jednom kúpeľnom meste.

Už druhý deň ráno som dostal urgenciu s dopytom, či som zaregistroval mail s požiadavkou na článok. Odpovedal som o 4 minúty, že mail registrujem a článok pošlem mailom. A o dve hodiny som napísaný článok aj odoslal môjmu novému „zamestnávateľovi“, ktorý o 15 minút reagoval krátkou poznámkou, že sa ozve do týždňa.

A skutočne, už 21. októbra, teda ani nie tri týždne po obdržaní skúšobného článku, sami ozval 🙂 Zaujímalo ho, koľko mám času na písanie. No, rozhodne menej, ako v auguste, ale stále dosť, pomyslel som si. A dozvedel som sa, že budem musieť spísať licenčnú zmluvu a zmluvu o dielo. Hm, zmluvu o dielo, keď som písal, že faktúrujem ako firma, plátca DPH? Divný tento podnikateľ. A začal som mať tušenie, že sa bavím s nejakým deckom zo strednej školy, ktoré sa začína hrať na internetového podnikateľa, lebo kdesi čítalo dačo o pasívnom príjme… Napriek tomu som mu odpovedal: „Môžem vám to faktúrovať ako plátca DPH, ale ak chcete zmluvu o dielo, bolo by to zrejme platené so zrážkovou daňou z príjmu na osobný účet, podobne ako mzda, čo mi tiež nerobí problém, rovnako ako zmluva, aj tak nehodlám články písané na zákazku (aj pre vás) uverejňovať inde.“

Reakcia? „Tak nemusime riesit zmluvu o dielo, dohodneme sa na min. pocte znakov, cene pod. a budete na zaklade toho fakturovat.

Len mi trochu nevyhovuje, ze ste platca DPH, pretoze ja zastupujem sro – neplatca DPH.“

Čosi mi tu nehralo. Ale som možno len paranoidný. Možno je normálne reagovať po dvoch či troch týždňoch, možno im len maily nosia poštové holuby a možno majú tak veľa roboty, že nestíhajú. Na záverečnú žiadosť o číslo mobilu som reagoval do 4 minút a tešil sa, že sa ľady čoskoro pohnú.

Aj sa pohli. Asi o tri dni mi zvoní mobil v aute. Po krátkom vysvetľovaní som vedel, kto mi volá, hlas rozhodne neznel stredoškolsky. Aspoň nejaká dobrá správa. Pokecali sme o tom, že by moje články mali právo uverejňovať len oni, ja už nie a tak. A tešil som sa na zadanie.

A to aj prišlo. Teda nie celkom. 26. novembra (po mesiaci!) mi malom prišiel návrh licenčnej zmluvy o článkoch. Keďže považujem samozrejmé, že články na objednávku píšem pre zadávateľa a nikde inde ich neuverejňujem, odpovedal som mailom 28. novembra, že s tým nemám problém súhlasiť.

A o dve hodiny som už aj dostal zadanie:
„Fajn, takže skôr ako začnete písať články o mestách a obciach (ako ste už písali s témou Bojnice), potrebujem články na témy:

Apartmány

Chaty a chalupy

Hotely

Penzióny

Priváty

Keď všetky články napíšete, neposielajte mi ich hneď, ale napíšte mail a dohodneme si presne tie inštrukcie ako ich mailom pošlete s tým vyhlásením autora a pod.

Poprosím spracovať čo najskôr – tak do 2 dní ak môžete.“

No super. Od konca augusta po koniec novembra (teda tri mesiace!) sa tu dohadujeme a nakoniec mám písať o niečom inom, ako sme sa dohodli? Napriek tomu som sa začal témami zaoberať, aj keď som mal dosť inej roboty a nie len na on-line pracovisku. V pondelok 2. decembra ráno som sa chystal poslať mail, že sú všetky texty napísané a ako to teda s tou licenciou, kam ju dať, ako to celé urobiť podľa zadaní objednávateľa.

No po skontrolovaní došlej pošty som mal zrazu po starostiach 🙂 Svietil tam na mňa mail od tohto Speedy Gonzálesa mailovej komunikácie:

„Dobry den,

clanky som chcel dodat do 2 dni, cakal som, ze pokial nemate cas, oznamite mi to vramci tejto lehoty.

Pri mojom projekte si nemozem dovolit casovy sklz a preto som nuteny nasu spolupracu zrusit v celom rozsahu.

Dakujem za pochopenie a prajem vsetko dobre!“

Dobre som sa schuti zasmial 😀 Pán si nemôže dovoliť časový sklz, ale na maily odpovedá po dvoch, troch alebo štyroch týždňoch, po vypýtaní si mobilu zavolá o tri dni a nemôže si dovoliť časový sklz 😀 Ktovie, ako by to bolo z jeho strany s platením za dodané texty.

Fakt mi odľahlo, sám by som asi spoluprácu v tejto etape ešte nevypovedal. Články využijem vo svojich projektoch a číslo pána Kollára vymažem zo svojho mobilu. Nie som na nikom závislý a môžem si vyberať, s kým spolupracovať budem a s kým nie.

Čo už, aj taký je život copywritera a freelancera na voľnej nohe. Ale to nám tento mesiac dobre začína, keď som sa hneď prvý pracovný deň tak z chuti zasmial 😀