Od roboty aj kone dochnú a preto si musia niekedy oddýchnuť. No človek býva nepoučiteľný, cintoríny sú plné nenahraditeľných ľudí. Ja to viem, a preto ja som onú vetu z nadpisu nevyslovil. Paradoxne aj ten, čo ju vyslovil, ju nemyslel úprimne, ak nechcem povedať priamo, že klamal.
Boli sme na vidieku od skorého rána obaja, pretože sme tu už od včerajška spali. Náš zhovorčivý sused (všetko chce vedieť, chce byť informačná autorita) sa opýtal polovičky, či má voľno. A ona sa pochválila, že má dva týždne dovolenku a bude ju tráviť na svojej milovanej záhrade s rastlinkami, kvetmi a stromami.
Na čo naša miestna tlčhuba a chválenkár na dôchodku odvetil, že on nemal dovolenku 35 rokov, teda polku života.
Chcel naznačiť, že on je taký dôležitý, že si dovolenku nemôže zobrať. Tlčhuba je to, teraz, keď je konečne sedemdesiatnik na dôchodku, celá firma, kde robil ako príbuzný majiteľa vedúceho prevádzky, funguje aj bez neho. To je možno to, čo ho škrie, nenahraditeľného.
Pravda je však taká, že robil síce malého šéfa, ale ako živnostník. Veď nie raz nám zdôrazňoval, ako ho štát zdiera, lebo musí ako živnostník platiť mesačné odvody tisícdvesto eur… To teda koľko zarábal, chudák? Ak sú odvody 50% z vymeriavacieho základu, teda napríklad z polovice čistého po zaplatení dane z príjmu?
A živnostník nemá nárok na platenú dovolenku, lebo mu ju jednak nemá kto udeliť, jednak mu ju nemá kto platiť, nie je zamestnanec a nemá zamestnávateľa, hoci v tomto prípade by sme o tom mohli s úspechom pochybovať. Ale čo si ja pamätám, v záhrade bol často, lebo nebol v práci. Mal teda tú dovolenku alebo nemal? Oficiálne nie, neoficiálne často, keď neboli zákazky. Ale mudrovať bude, pán Dôležitý Všadebol.
Dovolenka je čas na zotavenie, aby nám v práci nedrblo. Potrebujeme nabrať sily duševné aj fyzické. A kto si myslí, že nemusí, odskáče si to svojím zdravím.
Pridaj komentár