Stal som sa zrejme jeden z posledných konateľov, ktorí si aktivovali elektronickú schránku na doručovanie dokumentov od štátu. Nie, nechcem sa vyhovárať na nedostatok času či priveľa dôležitejších povinností. Ignoroval som túto zákonnú stupiditu do poslednej chvíle celkom zámerne. Takže štát už mi tiež môže, veď viete čo.

Zdá sa vám čudné, že človek tak počítačovo zdatný, ktorý je na internete ako doma, si aktiváciu elektronickej schránky na slovensko.sk nechal až na poslednú chvíľu? Že jeden z prvých užívateľov internetbankingu a jeho propagátor vo firmách, že jeden z prvých používateľov a aktívny tester mobilného internetu na Slovensku je jeden z posledných, ktorý si aktivuje elektronickú schránku pre svoju firmu?

Kým banka mi ponúkla používanie internetbankingu ako možnosť, ako ďalšiu voľbu, kým mobilný internet od Orange bol iba jednou z možností, z ktorých som si mohol vybrať, pri elektronickej schránke na slovensko.sk je to pre mňa zákonná povinnosť. A v tom vidím podstatný rozdiel. Pretože keby elektronická komunikácia firiem, či skôr jednosmerný tok informácií od štátu a vládnych inštitúcií smerom k firmám nebol jedinou, zákonom nariadenou a sankciami trestanou v prípade nepoužívania cestou komunikácie, celkom určite by som bol jeden z prvých, ktorý by túto možnosť s radosťou využíval.

Áno, povinnosť je to, čo mi na tejto „službe“ vadí. Štát sa rozhodol, že ako konateľ musím povinne a pod hrozbou pokút a iných sankcií využívať výhradne len elektronickú komunikáciu s úradmi. Nemôžem si vybrať, či budem chcieť komunikovať tak ako doteraz papierovými listami v papierových obálkach alebo si vyžiadam či pošlem úradný list elektronicky.

Áno, plne si uvedomujem možnosti, ktoré mi elektronická komunikácia umožňuje. Môžem ležať na pláži v Thajsku a cez net nie len prijímať zákazky od svojich klientov a rovnakým spôsobom im posielať výsledky svojej práce. Môžem mať všetky fotky a dokumenty v cloude a teraz už aj rozhodnutia úradov prijímať cez net a posielať ich ako pdf svojmu účtovníkovi. Lenže ja nemôžem, ja musím.

A to je veľký rozdiel.

Štát ma nepovažuje za svojho partnera, dokonca ani za chlebodarcu, ktorý ho svojimi daňami živí. Štát ma považuje za číslo. Možno len za nulu, ktorá je povinná poslúchať. Namiesto toho, aby nám vláda a úradníci slúžili, nám rozkazujú. Už chýba len to, aby sa oslovenie „súdruh“ zmenilo na „pán veľkomožný“.

Bolo by to skvelé, keby sa elektronizácia štátnej a verejnej správy uberala smerom, ktorý by uľahčoval život občanov a daňovníkov. Zatiaľ je ale stále cesta, ako dostať peniaze z vrecák daňovníkov na kontá vybraných firiem a elektronizácia je len spôsob, ako to docieliť. A pretože celý systém je nie len ušitý horúcou ihlou a je aj zlý, tak ho mnohí podnikatelia, tak ako aj ja, ignorovali, ako to len išlo.

BOK, ZEP a PUK som si aktivoval posledný týždeň a teraz som si otvoril schránku a prečítal si v nej dve aktuálne správy. Obe sú z mája 2015 a sú o *****.