Na skok od môjho pracoviska má firmu dá sa povedať kolega z brandže. Naše služby sa v určitom segmente ani nie prekrývajú, skôr dotýkajú. Nedávno sa tento kolega dostal do problémov so svojou firmou. To sa môže stať každému, občas aj bez priameho vlastného pričinenia. Mali by sme mať záujem takémuto človeku pomôcť?
V minulosti som tomuto podnikateľovi navrhol spoluprácu, práve preto, že sa naše činnosti mohli dopĺňať a videl som tam priestor pre zvýšenie tržieb pre oboch, čo mohla práve naša vzájomná spolupráca priniesť. Vtedy bohatý a úspešnejší kolega ponuku odmietol, pretože on nepotrebuje s nikým spolupracovať.
Netrvalo pár rokov a karta sa obrátila. Biznis sa nedarí, zákazníci nechodia, tržby nie sú. Zato sú problémy splácať účty. Už ani auto neparkuje pred firmou, zmenilo majiteľa. Hovorím stále o tom istom kolegovi z brandže. Mne sa darí stále lepšie a lepšie a nerád chodím okolo jeho smutnej prevádzky.
„Nejako mu pomôžem“ povedal som si a keď som potreboval skopírovať pár dokumentov, zašiel som k nemu. Rovno som povedal, že za tých pár papierov nepotrebujem doklad.
„Euro.“ bola jeho odpoveď na cenu za poskytnutú službu. Trochu vo mne hrklo, ale zaplatil som.
O niečo ďalej je ďalší podnikateľ, ktorý poskytuje kopírovacie služby. U neho by som platil presne polovicu, keby som bol zašiel k nemu. Vlastne ani nie, pretože mu občas pomôžem s tým, v čom sa sám nevyzná, mám u neho kopírovanie grátis. Ale chcel som pomôcť prihrať občas pár drobných kolegovi v núdzi, tak som obetoval kopírovanie zdarma v prospech dobrej veci. Plánoval som ešte pár krát si dať čosi skopírovať a aj kúpiť nejakú drobnosť. Jednak by mal chlapík pocit užitočnosti, jednak by mal aspoň na raňajky. Však nikdy neviem, kedy by sa mne taká pomoc mohla niekedy v budúcnosti hodiť.
No ale povedzte, vstúpili by ste vy do takej prevádzky ešte niekedy v živote? Dali by ste takému človeku zarobiť?