Začiatok októbra bol v znamení dvoch „škandálov“ v našom parlamente, v ktorých stredobodom bola Lucia Plaváková. Takto bezvýznamná osoba, o ktorej existencii nikto nemal ani potuchy. Až sa človek pýtal, načo je to všetko dobré. A ako sa neskôr ukázalo, presne na niečo to bolo potrebné.
Pripomeniem, že jeden incident sa týkal údajného citovania nálezu Ústavného súdu, ktoré predniesla pani poslankyňa. Aj keď sa musím pýtať, či si zaslúžil poslankyňa oslovenie „pani“, lebo sama sa ako žena neidentifikuje. Alebo iba keď sa jej to hodí? Lebo vzápätí dvorný hulvát pán poslanec Huliak (on sa ako chlap cíti) reagoval vetou, obsahujúcou označenie „suka“. Odporúčam ctenému čitateľovi si nájsť plné znenie oboch výrokov, lebo ako média bývalého hlavného prúdu píšu, je to vytrhnuté z kontextu a mám pochybnosti hraničiace s istotou, že či to nebolo vytrhnuté účelovo.
Ale o inom som chcel. Už vtedy som mal pocit, že pán Huliak reaguje zbytočne zbrklo, lebo ak naozaj išlo o citáciu, nie je treba kritizovať posla zlých správ, ale ich autora. A navyše keď sa v tom všetci „nimrali“, ako by povedala moja matka a ďalej hystériu okolo súk na Slovensku stupňovali, ale len tak jemnúčko, jemne…
Aby sme tých skutočne vážnych problémov na Slovensku nemali málo, do cirkusu vstúpil pán Danko, (mo)mentálne (pod)predseda Parlamentu a vyzval, nemôžem napísať pani, lebo sa ženou necíti (iba vtedy sa ako žena urazila, keď sa k jej vyjadreniu prirovnal pojem „suka – divné nie od vraj nie ženy?) Plavákovú, aby si dala svoj asi súkromný notebook dole z vrchu pultíka nižšie, aby neboli vidieť nálepky na dekli. Okrem všelijakých dúhových, čo môže znamenať aj propagáciu politických strán alebo hnutí, a to je v súčasnosti v Parlamente zakázané, tak aj svietilo veľké logo HP, čo je zas propagácia firmy. Keby aj Plaváková sa podriadila pokynu predsedajúceho schôdze Parlamentu a dala si dole nálepky z notebooku, logo by asi odstrániť nešlo. Danko sa vyhrážal, ale nakoniec fyzicky Plavákovú z Parlamentu vyviesť nenechal, hoci mohol. Zase len také jemné hryzkanie…
A Europarlament sa zavzdušňoval nad šikanovaním progresívnej poslankyne na Slovensku, lebo iné problémy Európu netrápia.
Kuloárne tamtamy šepkali čosi o chystanej provokácii progresívcov a obyčajný chlapec z dediny sa pýtal, či Danko s Huliakom iba poslúžili ako užitoční idioti. A či museli zahrať toto divadlo, keď dopredu vedeli, že sa chystajú provokácie. Alebo malo ísť o oveľa horšiu provokáciu a týmito „neškodnými“ malokalibrovými výstupmi vlastne vystrieľali „pušný prach“ pripravenej partii krikľúňov, ktorí vedeli, že ide provokácia, len nevedeli aká a štartovali na prvú dobrú.
Internacionála večne živá
Správna otázka je polovica odpovede a na otázku „Na čo to bolo dobré“ sme sa odpoveď dozvedeli prvý októbrový víkend. To mali z Portugalsku zraz všetci progresívci Európy a neuveríte, motyka vystrelila, Luciu Plavákovú, bezvýznamnú ženu z bezvýznamného Slovenska z bezvýznamnej strany zvolili za podpredsedníčku! Ako len mohli o nej vedieť?
Z uvedených faktov vyplýva niekoľko poučení.
Tým prvým bezosporu je, že progresivizmus má jednotné politické vedenie naprieč Európou a všetky kroky pre zjednotenie Európy a zánik národných suverénnych štátov sú kontinentálne koordinované. A teda nič sa nedeje náhodou. To len u nás „náhodou“ prehrali voľby.
Tým druhým je to, že Slovensko asi nie je až tak bezvýznamné.
A tretím sa vraciame k otázke užitočných idiotov. Danko s Huliakom pomohli k zvoleniu Plavákovej za podpredsedníčku ALDE a tým k jej zviditeľneniu aj na Slovensku a pre občanov tohto štátu. Nech vidíme, kto za koho kope. Takto to dopadá, keď niekto hrá piškvorky s hráčom šachu…
Takže kto je tu vlastne idiot?
Pridaj komentár