Kedysi politikov nominovali a volili do funkcií podľa toho, aké mali zásady a aké názory a ideje hlásali. Vyzerá to, že u nás je s demokraciou koniec, lebo ak si dovolí minister povedať nahlas, čo si myslí (a čo si myslí veľká časť obyvateľov krajiny), tak sa spustí kameňovanie zboru samozvancov. To čo je za republiku?
Ja osobne ministra Naďa nemusím ani ako ministra obrany ani ako človeka. Jednoducho mi nesedí, nemám ho rád, za to čo robí a ako to robí. Minister obrany by mal byť dušou a srdcom roduverný Slovák, mať na pamäti ponajprv záujmy národa, ak z neho pochádza, a štátu, ktorého záujmy zastupuje a nie byť servilný spojencom, nech prichádzajú z ktorejkoľvek svetovej strany. Ja si pamätám rovnakých ulísaných podávačov rúk sovietskym generálom a aj vtedy sa mi chcelo zvracať. Viete si predstaviť Jara Naďa v čele armády počas roka 1944 a SNP?
No ale aj tak predsa nie je možné, že ak prejaví svoj názor na registrované partnerstvá, tak mu banda samozvaných strážcov morálky podľa ich predstáv, lebo Inštitút ľudských práv nie je nikým menovaná ani volená organizácia či výbor, je to stretnutie kamarátov, ktorí podpísali spoločný papier a dali ho zaregistrovať – rovnako vznikla predchodkyňa Komunistickej strany Československa aj partia zberateľov angličákov – podľa rovnakého zákona. Ale títo „autíčkari“ nerozdávajú ceny staviteľom autíčiek z dreva a neoznačujú ich za príštipkárov a vyvrheľov spoločnosti. Hoci by mohli. Váha ich hodnotenia má rovnakú polohu, ako váha ceny Homofób roka. Skrátka psí hlas do neba nejde. A už by tomu psovi mali tresnúť po papuli.
Tejto sebranke nevládnych a mimovládnych a akýMenomEšteOznačovaných pofidérnych ľudí, ktorých ani nevieme kto vlastne platí a z čoho žijú, venujú média pozornosť, ako keby to bola kráľovská akadémia a udeľuje svetovýznamnú cenu, ktorej názor má významný vplyv na spoločnosť a budúcnosť.
Môže to fungovať na lazoch alebo rovnakých pokrytcoch, ako sú títo ľudia z „Inštitútu“. Ktorí si myslia, že „mlieko“ v obchode je z kravy, „syr“ z mlieka a jahodová nátierka z jahôd. Kto si prečítal zloženie, ten vie. Meno nerobí produkt, ale pomýliť dokáže. A „Inštitút“ je „štát“. Hovno hovno, zlatá rybka. Sú to len urevaní krikľúni, ktorí keby sa mali živiť poctivou prácou, tak žobrú v podchode.
Jaro Naď povedal, čo si myslí veľa ľudí. Slovensko sa hlási ku katolíckemu náboženstvu, ešte aj prezidentka sa hlási k pápežovi. No len čo je to za katolícke Slovensko, keď si zvolí za prezidenta rozvedené ženu? Zato, že má pekné zuby? – počul som argument pred voľbami na vlastné uši.
Pre mňa za mňa nech spolu chrápu chlap s chlapom, nech si líže žena so ženou. Ale nech si pri tom zatiahnu závesy, nemusia sa ukazovať na odiv každému okolo, aj keď o to stojí či nestojí. Nech spí kto chce s kým, stačí keď mňa do tej ich postele neťahajú a hlavne nech mi nekážu, s kým mám chcieť spávať ja.
Trestné právo u nás hodnotí skutky a motívy. Ale čo je to za demokratickú a slobodnú krajinu, keď banda samozvancov s honosným názvom „Inštitút“ tu ide hodnotiť a „oceňovať“, kto si čo myslí? Ešte stále máme slobodu prejavu alebo už zase sa podobáme na systém fašizmu a socializmu, kedy každý musel povinne prejavovať oficiálne schválený názor? Mladí si nepamätajú, ako takýto inštitucionalizovaní aktivisti po večeroch chodili nocou špicľovať pod okná, kto akú rozhlasovú stanicu počúva a potom udávali predstaviteľom aktuálne vládnuceho režimu za výhody, mysliac si, že tu ten režim s výhodami pre svine bude navždy. Fašizmu neprežil desaťročie, socializmus ani polstoročie. Vtedy ich poznali v uliciach či mestách, teraz majú svoju webstránku a rozdávajú celoštátne ceny.
Jedná sa o snahu umlčať „autority“ tak, ako boli umlčaní diskutéri na stránkach denníkov tým, že sa najprv museli registrovať a neskôr aj platiť za to, že chcú prejaviť svoj názor? Odstránením ich názorov z mediálneho priestoru chcú navodiť dojem, že tieto možno väčšinové názory neexistujú a tých, ktorí sa neboja svoj názor aj napriek obštrukciám či zosmiešňovaniu verejne oznámiť zastrašiť, že sú v menšine?
Keď štrngali kolegovia na námestí, tak som sa pýtal, kto za tým stojí a aké „cvičenie civilnej obrany“ to je. A dnešní tridsiatnici, ktorí si nepamätajú, lebo nezažili a ani v školách sa neučili, nám tu chcú prezentovať svoje názory ako jedinú možnú pravdu? V slušnej sociálnej skupine by im niekto starší strelil kres papuľu, aby vedeli, že sa nemajú starať do vecí, o ktorých nič nevedia. No ale každá doba má svojich užitočných idiotov. Zabudli mládež, že keď sa narodili, svet už existoval. A keď poslúžia inštitúti svojím pánom, hodia ich cez palubu, ako sa to vždy v minulosti stalo.