Neminie rok, aby sa nepísalo v médiách, aj tých internetových, o maturitách a problémoch s nimi spojených. Či už sa jedná o maturity písomné alebo ústne skúšky, takmer vždy sa objaví niečo, na čo sa sťažujú raz maturanti, raz učitelia. Prečo sú maturity taký veľký problém pre spoločnosť?

Tento rok som zachytil sťažnosť maturantov na to, že sa ich pýtali, kto bol partnerkou Hamleta. Bez mučenia priznám, že ani ja som si nespomenul na Oféliu. A aj to, že my sme sa anglickú literatúru neučili, za mojich čias sa učilo u ruskej a sovietskej. Čo ma však zarazilo viacej, bola reakcia jedného „postihnutého“ maturanta, že on nesedel štyri roky nad knihami, lebo má aj iné ciele v živote.

Študent strednej školy nemá čas učiť sa? A na čo iné by mal mať stredoškolák čas? A ak nemá ani čas ani chuť, nemá študovať strednú školu. Za mojich mladých čias išiel na školu s maturitou len ten, kto sa naozaj učil a vedel sa učiť. A plánoval ísť na vysokú školu. Takých žiakov bolo v triede možno aj päť, čo skončili na gymnáziu alebo inej strednej škole s maturitou. Ostatní, ktorí sa učiť nevedeli alebo nechceli, išli za murára. Alebo za predavačku. Tam nemuseli ani rozmýšľať ani inak si trápiť svoju hlavičku. A nikto ich tam nemučil znalosťou Hamleta ani socialisticko-realistickej literatúry.

V minulosti sa ale ktosi rozhodol, že zvýši podiel maturantov v národe. Chvályhodná činnosť, naivní občania, ktorí to svojimi daňami majú všetko zaplatiť, sa nádejali, že sa zvýši kvalita výučby a nároky na študentov na jednotlivých školách, aby sa tak dosiahol ambiciózny cieľ a naša krajina naozaj sa stala oázou znalostnej ekonomiky. Chyba lávky. Ako ukazuje skúsenosť, namiesto toho sa výrazne znížila náročnosť ako vo výučbe, tak pri maturitách a zdá sa, že ich dnes rozdávajú takpovediac za účasť, len aby si škola či Slovensko nepokazilo štatistiku. A súčasne s tým sa prudko, ako epidémia, rozšíril počet škôl, na ktorých je štúdium možné zakončiť maturitou. Onedlho budeme môcť hlásať slogan Čo Slovák, to maturant. Pravda, sprostý Slovák, sprostý maturant.

Nechce sa mi veriť, že sa to „stalo“ náhodou. Na to mám až priveľa skúseností s týmto štátom.

Ako vždy, treba sa opýtať, komu to prospeje? Komu vyhovuje armáda maturantov bez akejkoľvek znalosti histórie, literatúry, chémie či fyziky, bez širokého všeobecného prehľadu medzi vedami? Komu vyhovuje sprostá mládež?

A čo by tá mládež mohla vedieť, keby sa naozaj učila, čo sa v škole učiť mala? Čo by sa z literatúry a histórie mohla dozvedieť? Čo nebezpečné pre súčasných mocných by poznala?

Keby sa totiž dnešná mládež, dnešní maturanti, venovali aspoň trochu štúdiu histórie, poznali by históriu starovekého Grécka aj Egypta, Rímskej aj Perzskej ríše. Ale aj stredoveké súperenia mocných či dejiny Európy pred prvou svetovou vojnou a zasahovanie USA do dejín Európy. Mohli by ľahko prísť na to, že všetko už tu bolo. Že to, čo sa deje u nás v Európe, nie je nič nového. Mohli by ľahko vybadať, kam smerujú kroky politikov a mohli by podľa skúseností z minulosti odhadnúť, čo je cieľom a mohli by prekuknúť manipuláciu s nami. A z literatúry by sa dozvedeli nie len kroky mocných, ale aj myšlienky osobností, ktorí boli ich súpútnikmi.

Lenže učitelia nemôžu študentov nútiť do vzdelávania, rodičia zažalujú učiteľa, ktorému záleží na poriadku v triede a na vedomostiach v hlavách študentov a mocní sveta predhodili mladým reality show s ceckatými vypatlanými celebritami a k tomu Facebook s dotykovým mobilom, ktorý „musí mať“ každý.

Lenže aj oni by si mali pamätať, že národ, ktorý si nepamätá svoju históriu, je odsúdený na to si ju zopakovať. A že v tej histórii sa vyskytovali aj také veci, ako defenestrácia, atentáty, povstania…