Tento týždeň som prechádzal Levicami a zašli sme aj do mesta. A ako tak kráčame po pešej zóne, udrel mi očí nápis „K CERO“ nad jednou predajňou. Tak som zašiel dnu. Išlo mi o jeden kožený kabát.

Prechádzkou po uliciach som zaregistroval, že niektoré predajne už nie sú tam, kde som si ich pamätal. No táto predajňa kožených kabátov je stále tam, kde bola. A kde bola aj dlhé roky predtým. Tak som vošiel dnu, pozdravil obe staršie predavačky a pýtam sa:
„Nemali by ste tu jeden starší kožák po oprave, tak tri roky?“
„Akoby nie, mám. Už sme mali dva razy inventúru a ten kabát je stále tu.“ odpovedá staršia z nich a na očiach jej vidno, že si pomaly spomína. „A lístok máte?“ pokračuje otázkou.
„Pozriem sa,“ odpovedám a vyberám puzdro na doklady, kde som si ten lístok pred rokmi odložil a kde som ho videl nedávno. Medzi vizitkami dôležitých kontaktov nájdem dvakrát preložený modrý lístok s rukopisom onej predavačky, ktorá brala môj kabát do opravy, keď si som si u nich kupoval ten, ktorý mám aj teraz na sebe.

Pani sa pozrie na lístok a ide kdesi do zadu, aby onedlho vošla späť aj s kabátom v ruke a z jeho vrecka vyberá kópiu lístka, ktorý som jej pred chvíľou podal. Hoci niektoré písmená sú málo čitateľné, moje meno je zreteľné na oboch. A ešte pozeráme dátumy. Október 2010. O pár dní to budú štyri roky, čo som si u nich kupoval nový kožák, pretože pár dní predtým sa mi podarilo natrhnúť kožu na pravom rukáve o roh dverí môjho auta pri neopatrnom rýchlom nastupovaní. Vtedy mi pani ponúkla, že mi môj starý kožák opravia tak, že si to ani nevšimnem. Už vtedy som upozorňoval, že nie som Levičan a nechodím často, ale vraj to nevadí, kabát ma tu počká.

A naozaj počkal.

Medzitým sa mi prihodila operácia chrbtice, mal som iné starosti ako „naháňať“ kožený kabát v Leviciach. A keď som sa konečne dostal do Levíc v bežnom otváracom čase obchodov, môj kožák ma pekne čakal v predajni. Za opravu som zaplatil päť eur a z obchodu odišiel tentoraz s dvomi kožákmi a dobrým pocitom. Že ešte stále existujú firmy, na ktoré sa môžete spoľahnúť, že ešte stále existujú ľudia, ktorí berú svoju prácu vážne. A že bez ohľadu na krízu či iné zmeny niektoré firmy sú tu s nami stále. Ako K-CERO.

Kožák, ktorý teraz nosím, nie je prvý, ktorý som si v K-CERO kupoval. A po tejto peknej skúsenosti iste ani nie posledný. Jednak vám váš starý kožený kabát dokážu pekne opraviť a jednak sa nemusíte báť, keď vás v živote niečo náhodou zdrží.