Ja som tri roky musel chodiť merať, aby som urobil záverečnú prácu a títo nebudú musieť nič, hajzel minister školstva, ani neviem, ako sa volá. Poctivo sme študovali a noví študenti môžu všetko odpísať a nikto ich nebude kontrolovať, lebo sa to vraj nedá! Takto sa rozohňoval môj sused-dôchodca nad správou v rozhlase o pripravovaných zmenách vo vzdelávaní vysokoškolákov.

Môj sused nie je jediný vysokoškolák v okolí, ako by sa rád prezentoval. Zrejme nie je ani jediný inteligent v okolí, ako si o sebe myslí. A nie sú všetci v dedine hlupáci, ako často deklaruje. Nejaké skúsenosti mám aj ja a jednou z nich je niekoľkoročná práca anketára pre Slovenský rozhlas za „onoho režimu“. A pamätám si zo školení, ktoré sme raz do roka mávali, že v osemdesiatych rokoch bolo na Slovensku len okolo 4% ľudí s vysokoškolským vzdelaním. A pamätám si aj „tlačenicu“ na prijímačkách, preto som ich radšej šiel robiť do Čiech a internát som si „zaslúžil“ na trojtýždňovej chmelovej brigáde.

Z viacerých chválenkárskych epizód svojho suseda, ako aj z posledného výkriku vyplýva, že sa na škole učili poznať a používať hotové stroje. Ja si pamätám moje zdesenie po druhom semestri, keď sme dostali zadanie „nakreslite prevodovku“ a na moje námietky, že podľa čoho, som sa dozvedel, že „spočítaj a vymysli“. Pri rozhovoroch s ľudmi sa často pýtam „Čo ste sa v škole učili“ a dozvedám sa často rôzne detaily, čo spontánne vždy okomentujem, ako nedávno jeden mlado vyzerajúci dôchodca, sprevádzajúci polovičku pri návšteve mojej polovičky sa nesmelo priznal, že chodil na vojenskú vysokú školu a zo mňa vyletelo: „Aha, teba učili poslúchať“. Takže suseda učili používať správne stroje a ja som mu kontroval, že my sme sa učili ich konštruovať, vymyslieť, navrhnúť. Sám o sebe hovorím, že nás v škole učili rozmýšľať.

Mám za sebou aj skúsenosť učenia, niekoľko rokov, s menšími deťmi. A vidím, čo sa deje so vzdelávacím systémom u nás, aj zo skúseností v rodine. A prekvapuje ma, že situáciu nechápe taký „múdry a vzdelaný človek“, ako o sebe nedávno pri „pomerovaní pindíkov“ v rámci rodiny vyhlásil môj sused chválenkár a tlčhuba, čo je jeho definícia našou spoločnou známou 😮 Súčasný stav by sa dal charakterizovať aforizmom „Hlúpemu národu sa ľahko vládne“. Najmarkantnejšie je to nie v technických vedách, ale v humanitných. Také dejiny. Nikto si nič nepamätá z tých mladých, preto nie je problém zopakovať osvedčené matrice a nechať ich znova prežiť, čo starší už zažili, lebo v škole sa neučili a sami sa nezaujímajú. Skrátka mládež a študenti v skutočnosti hlúpnu, lebo to niekomu vyhovuje.

A najlepšie sa ľudia blbnú, keď sú mladí, teda na vysokých školách, ktorá je v každej strediskovej obci pomaly. Za našich čias sa na vysokú školu ľudia vyberali, teraz sa naberajú. A nie je to len spomienkový optimizmus. Stačí mať možnosť s takým absolventom súčasnej vysokej školy pracovať. Mal som tú možnosť s ekonómom, strojárom aj informatikom 🙁 Môj obľúbený bonmot je, že dnes na získanie titulu na VŠ stačí vedieť, čo sme my vedeli na maturitu. A zrejme nebudem ďaleko od pravdy.

Že je to proces plánovaný a riadený, to nebude len môj názor. Áno, kým som v pracovnom procese, môže ma štvať, že na pozíciu, ktorá ma zaujíma a je predpísané vysokoškolské vzdelanie, že okrem mňa zo „starej školy“ sa tam hlásia „rýchlokvašky novej školy“ s úrovňou znalostí nášho semestrálneho zápočtu, ale rovnako rýchlokvaseného personalistu nezaujíma úroveň vedomostí, lebo to ani nevie posúdiť, ale platové nároky „ľudských zdrojov“. No ak som dôchodca, ako sused, tak čo ho štve? Že noví ľudia sú sprostejší, čo sa týka vedomostí? Ako sa ho to dotýka, ohrozuje? Že dostali diplom „zadarmo“? No a čo? A keď doteraz nepochopil, že politici nerobia chyby, iba plnia zadanie, tak načo teda žil sedemdesiat rokov zbytočne, keď sa v živote vlastne nič nenaučil?

Ak sa situácia okolo mňa vyvíja podľa plánu tých, ktorí to určujú a ja nemôžem proti tomu nič urobiť, tak načo sa mám nad tým rozčuľovať? A ešte nožničkami na konáre pri strihaní ovocného stromu ohrozovať svoju manželku, ktorá mi pri tom drží rebrík?

Mimochodom, ani to strihanie stromov sa nenaučil robiť poriadne, lebo nie je schopný jednak vidieť následky svojho spôsobu strihania, čo to robí so stromami, ale ani cez plot, ako vyzerajú stromy, ktoré sa strihajú poriadne. Pritom dnes sú k dispozícii desiatky kvalitných videí a článkov, ako a prečo a kedy práve je potrebné strihať stromy podľa toho, čo chcem rezom dosiahnuť. Ale ako som vravel na začiatku, nie každého učili na škole učiť sa.