Po dlhom čas esom sa rozhodol navštíviť svojho zubára. Hoci sa o seba starám, predsa len po tých rokoch by bolo záhodno opraviť drobné kazy, nech mám zase na desať rokov pokoj. Pri tom som absolvoval vyšetrenie, pri ktorom som si spomenul na „pevný bod“, čo ma napadlo zhruba pred rokom, na inom pracovisku.

Možno ste si niektorí spomenuli na slávny Archimedov citát, ale ja nechcem ničím hýbať. Dokonca nechcem hýbať ani sebou samým. Chcem, aby bolo všetko pekne fixované.

Postavili ma dnes k zubárskemu rentgenu. Hlavu nasadili na sofistikovaný držiak, dali zahryznúť do fixátora zubov a „sem sa kukajte“. Na čistú bielu stenu. Nedávno som ležal na stole, okolo mňa senzory magnetickej rezonancie a „ležte a nehýbte sa“. V oboch prípadoch by mi pomohlo, a som presvedčený, že aj mnohým iným pacientom, dodržať pokyny, keby som sa mohol fixovať očami k nejakému pevnému bodu. Povedzme čiernej bodke na strope pri MR alebo na stene v prípade rentgenu. Nemusí byť ani robená štetcom či fixkou, stačila by malá samolepka. Len aby mali oči na na čo zaostriť a v tej „nekonečnej“ chvíli sa k čomu viazať.

Napadlo mi, či niekedy napadlo obsluhujúci personál vyskúšať si, ako sa asi cítia pacienti. Lebo ak by si ich pozíciu vyskúšali, možno by ich napadlo aspoň tou fixkou urobiť bodku na stene. V marketingu sa tomu hovorí „obuť si Petersove topánky“. Teda vžiť sa do kože zákazníka, vnímať všetko zákazníkovými očami.

Profesionálna slepota je nebezpečná vec. Môže to skončiť odtrhnutím od reality. A v konkurenčnom prostredí stratou zákazníkov. Zatiaľ to u našich zubárov vyzerá na šesťmesačné čakacie lehoty pri objednávke. A pri bolesti na čakanie v čakárni na „chvíľu voľna“. To môže trvať aj niekoľko hodín. Ale len do obeda. Naši „starí“ zubári dlhšie nerobia. Ale hneď vo vedľajšej ulici už, žiaľ za dotácie, je vybudovaná nová zubárska prax. Síce vraj s miestnymi podnikateľskými koreňmi, ale s ukrajinským odborným personálom. Robia síce od „nevidím do nevidím“ a všetci si ich chvália, ako odbornosť, tak prístup, zato ceny majú nekresťanské. Ale kto nechce čakať… čas sú peniaze. Tipujem, koľko bude trvať, kým to dôjde aj „starým a zabehnutým“, teda kedy im dôjdu peniaze a budú mať čas na pacientov.